Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       30. august 2001 Reforma EU by nemala blokovať prijímanie nových členov Daniel Raus Zahraničný výbor európskeho parlamentu podporil rezolúciu, podľa ktorej by prijímanie kandidátskych krajín do Únie nemala blokovať jej vnútorná reforma. Proces rozširovania Európskej únie by mal pokračovať aj v prípade, že niektoré členské štáty odmietnu dohodu z Nice. To je aspoň želanie zahraničného výboru európskeho parlamentu. Na budúci týždeň bude o príslušnej rezolúcii debatovať celý parlament a zdá sa, že jeho postoj bude pozitívny. O čo vlastne ide? V Európe prebiehajú dva dôležité procesy: integrácia Európskej únie a príprava jej rozšírenia o nových členov. Tieto procesy sa môžu vzájomne podporiť alebo aj blokovať. V záujme všetkých je samozrejme prvý prípad, ale doteraz je realitou skôr ten druhý. Členské krajiny sa totiž dohodli, že najskôr sa musí dokončiť vnútorná reforma Únie a až potom bude nasledovať prijatie nováčikov z východnej Európy. Má to svoju logiku. Pôvodné mechanizmy zodpovedali totiž Európskemu spoločenstvu, ktoré malo 6 členov a tie relatívne ľahko hľadali konsenzus. Podstatne ťažšia situácia nastala s 12-timi členmi, a ešte horšia je teraz s pätnástimi. V budúcnosti môže mať Únia 27 členov – a predstava, že každý z nich má právo veta, je pre protagonistov integrácie doslova čiernou morou. Problém je, že členské štáty ťažko hľadajú dohodu, čo sa týka vnútornej reformy. Jedni žiadajú zvrchované štáty, druhí navrhujú čosi ako federálnu Európu s jednou silnou vládou a parlamentom. Dohoda z Nice nakoniec stanovila pravidlá, podľa ktorých sa majú prijímať rozhodnutia. Spokojnosť ale nenastala na všetkých stranách. Studenou sprchou bolo napokon referendum v Írsku, kde občania dohodu z Nice odmietli. Čím viac sa predlžuje proces vnútornej reformy, tým viac sa odsúva vidina kandidátov na členstvo v Únii. Vznikla teda otázka: čo sa stane, ak Íri odmietnu dohodu z Nice aj v opakovanom referende? V tomto momente sa dostávame k našej počiatočnej vete. Odpoveď totiž ponúkol zahraničný výbor európskeho parlamentu, a je to dobrá odpoveď pre kandidátske krajiny. Komentuje ju predseda uvedeného výboru, nemecký kresťanský demokrat Elmar Brok: AUDIO: „Existuje nebezpečenstvo, že dohodu z Nice neprijmu všetky členské krajiny. To by sa nemalo ale využiť na odklad rozšírenia Európskej únie, pretože by to nebolo chybou kandidátskych štátov. Preto musíme hľadať iné spôsoby riešenia a hodnotenia podmienok pre rozšírenie. Ide predovšetkým o otázku zastúpenia a počtu hlasov a niektorých procedúr, ktorými sa zaoberali minulé zmluvy o rozšírení“. Vážnou otázkou, ktorá s reformou Únie tiež súvisí, sú náklady na rozšírenie. Nič nebude zadarmo, a to si uvedomujú najmä chudobnejší členovia, ktorí nechcú prísť o dotácie z Bruselu. Aj najchudobnejší členovia Únie sú totiž bohatší, ako ktorýkoľvek kandidátsky štát. Elmar Brok ale zdôrazňuje, že celá záležitosť má aj druhú stranu: AUDIO: „Otázka rozpočtu bude veľkým bremenom kvôli financovaniu štrukturálnych zmien a kvôli nízkej úrovni hospodárstva kandidátskych krajín v porovnaní s priemerom EU. Ale na druhej strane väčšia Únia so spoločným trhom znamená väčší obchod s partnermi, čo prinesie väčšie príjmy v členských štátoch“. A do tretice, sú tu tiež (v Európe mimoriadne dôležité) bezpečnostné otázky. Iba pred pár rokmi sa predsa skončila studená vojna a celé nasledujúce desaťročie bolo poznamenané krvavými vojnami na Balkáne. Pol storočia po vojne zostáva v Európe otázka bezpečnosti bezkonkurenčne bodom č.1. Elmar Brok zdôrazňuje potrebu jednotnej bezpečnostnej politiky, čomu by samozrejme pomohlo, keby budúci členovia Únie boli aj členmi Atlantickej aliancie: AUDIO: „Čím viac členov Európskej únie bude aj v NATO, tým ucelenejšia bude bezpečnostná politika a tým ľahšie sa budú udržiavať transatlantické vzťahy. Vieme tiež, že Európa v súčasnosti nie je schopná zabezpečiť svoju kolektívnu bezpečnosť. Preto by bolo pomocou, keby nové krajiny boli aj v NATO, v záujme rovnakej kvality bezpečnosti pre každý štát Únie“. Z hľadiska Slovenska je to dobrá aj zlá správa. Bratislava sa v nasledujúcom období môže dostať do oboch dôležitých organizácií, alebo nikde. Buď využije terajšiu šancu, alebo ju opäť na dlhé obdobie stratí. Začína byť zrejmé, že reforma Únie bude dlhým procesom. Krátke nebude ani postupné prijímanie terajších dvanástich kandidátov. Ak ale nebude reforma blokovať rozširovanie, môže sa pre Bratislavu otvoriť hneď dvojo dverí. Možno je teda čas zaoberať sa viac európskymi, ako úzko straníckymi záujmami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...