Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. september 2001 Integračný a zahraničný výbor prerokoval Národný program prístupu SR do EÚ Jana Pankovčínová Za účasti vicepremiérky pre európsku integráciu Márie Kadlečíkovej sa dnes na spoločnom rokovaní zišli poslanci integračného a zahraničného výboru Národnej rady. Prerokovali a zobrali na vedomie vládnu správu o prístupovom procese Slovenska v rokovaniach s Európskou úniou - takzvaný Národný program pre prijatie Acquis Communautaire pre rok 2001. Vláda tento materiál schválila ešte v máji, do programu parlamentnej schôdze sa však dostáva až v týchto dňoch. Na časový sklz poukázali v rozprave aj niektorí poslanci a vicepremiérka súhlasila, že pre budúci rok by vláda svoj Národný program mala pripraviť skôr tak, aby bol schválený v parlamente na začiatku roka a prípadne sa počas nasledujúcich mesiacov prijímali už len dodatky. Časový sklz podľa vysvetlenia vicepremiérky vznikol aj tým, že národný program sa konzultuje s európskymi orgánmi, najmä s Delegáciou Európskej komisie na Slovensku, ako aj preto, že parlament uplynulé dva mesiace nezasadal. Slovensko však od mája prijalo ďalšie legislatívne predpisy a v integračných rozhovoroch s Európskou komisiou uzavrelo o tri kapitoly viac, než správa uvádza. Zaujímalo nás preto, či je vôbec vládny materiál kompatibilný s realitou, ako aj to, do akej miery ešte Slovensko s prijímaním európskych noriem mešká. Odpovedá predseda parlamentného výboru pre európsku integráciu František Šebej: AUDIO: "Meškáme dosť, ale tá správa je kompatibilná, pretože to je veľmi komplexný program, ktorý stanovuje aj isté časové horizonty. Nedá sa povedať, že by ten trojmesačný posun zneaktuálnil celý text, len niektoré veci sa medzitým stihli urobiť." Slovensko naďalej v prijímaní eurolegislatívy mešká, podľa vicepremiérky Kadlečíkovej však ide zväčša o rôzne vyhlášky a nariadenia, ktoré majú pripraviť rezorty. Hovorí František Šebej: AUDIO: "To vážne meškanie sa týka 22 noriem, ale z toho sú len dva zákony, ktorými sa musí zaoberať Národná rada." Konštatácie o meškaní v legislatíve sa však objavujú už od začiatku tohto roka, pričom vláda ešte v januári schválila tak každomesačné kontrolovanie stavu legislatívnych prác, ako aj posilnenie legislatívnych odborov na Úrade vlády i v jednotlivých rezortoch. Nepriaznivý stav napriek tomu pokračuje. Problematickými z tohto pohľadu sú rezorty poľnohospodárstva a životného prostredia, ale aj hospodárstva či sociálnych vecí, ktoré k už prijatým zákonom majú vydávať spomínané nariadenia a vyhlášky. František Šebej pripomenul, že do programu septembrovej schôdze sú zaradené body, ktoré priamo s prístupovým prcesom Slovenska do únie súvisia a v pozitívnom slova zmysle môžu - za predpokladu ich schválenia poslancami - ovplyvniť aj pripravovanú hodnotiacu Správu Európskej komisie o Slovensku. Tá by mala byť zverejnená 13. novembra, pričom Slovensko môže do 28. septembra komisii ešte predložiť ďalšie podklady pre túto správu. Na spoločnom rokovaní zahraničného a integračného výboru Národnej rady informovala vicepremiérka poslancov aj o stave vyšetrovania kauzy údajného zneužívania fondov Európskej únie slovenskou stranou. Išlo o podozrenia voči bývalému šéfovi odboru na Úrade vlády Ronaldovi Tóthovi. Kadlečíková informovala, že v týchto dňoch premiér podpíše list pre komisára Európskej komisie pre rozšírenie Guntera Verheugena, v ktorom slovenská vláda úniu informuje o doterajších výsledkoch prešetrovania. Slovo má František Šebej: AUDIO: "Zdá sa, že vyšetrili naozaj to, že sa jednalo o kientelizmus, jednalo sa o netransparentné konanie, zrejme uprednostňovanie spriaznených subjektov a ľudí pri udeľovaní grantov z fondov EÚ. Ale to, čo povedala a čo sme vÊetci tušili, že sa tak nedialo bez spolupráce so zahraničnými." Ako však vo výbore konštatovala aj vicepremiérka, to už je záležitosť Európskej komisie a jej orgánov. Zdôraznila tiež, že zrejme na 90 percent sa ani na Slovensku nepodarí Rolanda Tótha usvedčiť z konkrétnej protizákonnej či klientelistickej činnosti, a to vzhľadom na to, že na úrade neexistujú listinné dôkazy. Tie mali byť podľa vicepremiérky zrejme skartované, respektíve od začiatku vzniku tohto odboru na úrade vlády za éry Mečiarovej vlády v roku 97 neexistovala spisová agenda, smernice ani štatút odboru. Dodajme zároveň informáciu, že Dzurindova vláda v stredu schválila nový systém kontroly čerpania financií z fondov Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...