Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       19. september 2001 Voľby v Poľsku: opozičná ľavica môže získať nadpolovičnú väčšinu Milan Nič V najväčšej a najdôležitejšej kandidátskej krajine na vstup do EÚ, v Poľsku, sú túto nedeľu parlamentné voľby. Ich jednoznačným favoritom je opozičný blok Zväzu demokratickej ľavice so Stranou práce. Poľská postkomunistická ľavica smeruje k obrovskému triumfu. Predvolebné prieskumy jej dávajú šancu získať až 50 percent hlasov. V nedeľných voľbách ide najmä o to, či Poliaci dajú opozičnému Zväzu demokratickej ľavice (SLD) taký silný mandát, aby mohol vládnuť sám, alebo bude musieť niekoho pribrať do koalície. Oproti tomu vládne pravicové zoskupenie premiéra Jerzyho Buzeka sa zrejme ani nedostane do parlamentu. Volebná akcia Solidarity (AWS) stratila dve tretiny voličov. Veľa Poliakov jej vyčíta vnútornú nejednotnosť a nekompetentné vládnutie. To sa prejavilo najmä pri súčasnom spustení štyroch veľkých reforiem - dôchodkového, zdravotného a školského systému, ako aj územno-správneho usporiadania krajiny. AWS vznikla pred poslednými voľbami ako spoločná platforma 30-tich malých pravicových strán pod vedením nezávislého odborového zväzu Solidarita, pričom od začiatku ju sprevádzali ostré vnútorné spory a osobné konflikty. Postupne ju opustili najpopulárnejší politici a podobne ako na Slovensku si vytvorili vlastné strany, ktoré majú väčšie šance dostať sa do parlamentu. Roztrieštenosť poľskej pravice dnes dosiahla taký stupeň, že podobne ako v roku 1993 veľa strán a blokov asi skončí pod prahom voliteľnosti. Značná časť voličských hlasov poľskej pravice jednoducho prepadne. Neúspech poľskej pravice je úzko spojený s jej najsilnejším politikom, šéfom odborovej Solidarity Mariánom Krzaklewskim. V roku 1997 neprijal žiadnu funkciu vo vláde, ale všetko sa snažil ovplyvňovať zo zákulisia – mysliac najmä na svoju prezidentskú kandidatúru, ktorá sa vlani skončila úplným fiaskom. Ním dosadený premiér Jerzy Buzek síce vydržal v kresle celé volebné obdobie, ale nemal vo vláde veľkú autoritu. Neustrážil si niekoľkých ministrov, ktorí museli odstúpiť kvôli obvineniam z korupcie, a v roztrieštenom poslaneckom klube nedokázal presadiť potrebné nepopulárne opatrenia. Aj kvôli tomu Buzekovu vládu vlani opustil koaličný partner – centristická Únia slobody – a nechal ju vládnuť ako menšinový kabinet. Oproti tomu postkomunistická ľavica sa dokázala predať Poliakom ako vnútorne pevné zoskupenie, schopné vrátiť krajine stabilitu a previesť ju obdobím súčasného hospodárskeho útlmu, keď nezamestanosť stúpla na 16 percent. Jej víťazstvo v nedeľných voľbách však bude mať trpkú príchuť. Poľsko sa totiž nachádza v hlbokej kríze verejných financií: schodok štátneho rozpočtu, s ktorým si Buzekova vláda nevedela rady, dosiahol až 11 percent HDP. Nová vláda bude musieť presadiť tvrdé úsporné balíčky. Zahrnaičných investorov upokojilo dnešné vyhlásenie SLD, že novým ministrom financií má byť Marek Belka, doterajší ekonomický poradca prezidenta Kwasniewského. Líder ľavičiarov a budúci premiér Leszek Miller mu chce dať na starosti celú vládnu hopsodársku politiku. Od novej poľskej vlády sa napokon očakáva aj výrazný pokrok vo vstupných rokovaniach s EÚ. Doterajšia pravicová vláda trvala na príliš nadsadených požiadavkách, čo sa podpísalo na zaostávaní Poľska pri uzatváraní jednotlivých kapitol. Pri jeho kľúčovom postavení Pri jeho kľúčovom postavení v celom procese to mohlo ohroziť stanovené termíny rozširovania EÚ, ktoré sa bytostne dotýkajú aj Slovenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...