|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
2. október 2001
|
Blížia sa výročné správy o pokroku kandidátskych krajín na členstvo v Európskej únii
|
Anna Rausová
|
V Žurnále SE sa dnes zastavíme aj pri procese rozširovania Európskej únie. Brusel má čoskoro vydať výročnú správu o pokroku jednotlivých kandidátskych krajín. Rozlohou a počtom obyvateľov najväčší adept na členstvo v únii – Poľsko – vo svojich prípravách na členstvo zaostáva. Existujú obavy, že najnovšia správa môže dokonca znamenať, že Varšava stratí miesto v prvej vlne uchádzačských krajín. Ostatní kandidáti sledujú tento vývoj so znepokojením.
Očakáva sa, že komisár Európskej únie pre rozširovanie Guenther Verheugen zverejní správy niekedy v polovici nastávajúceho mesiaca. Už teraz sa však vie, že dokumenty budú, ako napokon každý rok, sprevádzať diplomatické napätia. Hodnotenie 12-ich kandidátov by malo obsahovať detailný popis ich predností i nedostatkov v prístupovom procese. Analytici predpovedajú tento rok prísny tón, aby uchádzačom pripomenul, že čas uteká vzhľadom na neformálny časový termín prijímania prvých krajín v roku 2004.
Najväčšia pozornosť sa tento rok sústreďuje na Poľsko, ktoré už dlhší čas zaostáva za ostatnými krajinami prvej uchádzačskej vlny. Niektoré odborné kruhy dokonca varujú, že Varšava by mohla tak ohroziť doterajší časový rozvrh rozširovania únie. Brusel by mohol totiž z najrôznejších dôvodov využiť túto skutočnosť na oddialenie prijatia aj ostatných kandidátov prvej vlny. Osobitne Nemecko zastáva názor, že prijímanie nových členov bez Varšavy v prvej várke by postrádalo politický zmysel.
Oproti tomu jeden z najsilnejších kandidátov, Maďarsko, presadzuje princíp individuálnosti, aby boli vstupné dátumy založené na pokroku jednotlivých uchádzačov.
Vzhľadom na očakávania, obavy ale najmä nerovnakú ekonomickú i politickú pripravenosť uchádzačských krajín zo strednej a východnej Európy je Európska komisia v ťažkej pozícii. Čo sa týka Poľska, je to o to ťažšie, že zatiaľ sa nedá predpovedať,akým smerom sa bude uberať v otázke európskej integrácie nový poľský kabinet. Tento názor zastáva Heather Grabbeová , analytička londýnskeho Centra pre európske reformy:
AUDIO : „Komisia je v ťažkej situácii. Snaží sa posudzovať kandidátov na základe rovnakých kritérií, ale chce tiež vyslať politický signál jednotlivým krajinám. Z tohto dôvodu je to ťažké pre Poľsko, pretože komisia musí zvažovať, čo bude robiť nová vláda, v zmysle európskej integrácie“.
Poľsko sa bráni, že jeho pokrok v prístupovom procese netreba vidieť v takých čiernych farbách. Argumentuje tým, že z 31 kapitol uzavrelo už 16. Tvrdí to aj člen poľskej misie pri Európskej únii Vladislav Pizkorz :
AUDIO : „Proces prebieha. V niektorých oblastiach sa uberáme správnym smerom, v iných sme trochu pozadu. Vo všeobecnosti však Poľsko pomerne rýchlo prijíma európsku legislatívu“.
Napriek kritizovanému spomaľovaniu prístupového procesu Varšavy sa citovaná analytička neobáva, že by sa Poľsko vyradilo z prvej vlny rozširovania, dokonca očakáva, že výročná správa snahu Varšavy pochváli:
AUDIO : „Myslím si, že Európska komisia je v skutočnosti pomerne naklonená Poľsku. I keď spomalilo tempo v zmysle uzatvárania niektorých kapitol v uplynulom roku, jeho kapacita ich zavádzania sa v podstate zlepšila, práve na tom Poľsko tvrdo pracovalo.“
Odborníci však celkom nevylučujú, že Varšava svojimi výsledkami sama oddiali vstup do únie. Musela by však zaostať za ostatnými kandidátmi natoľko, že ani pomoc mocného suseda - Nemecka – by takúto bariéru nedokázala prekonať.
Poľský prezident Alexander Kwasniewski v týchto dňoch v Bruseli potvrdil, že európska integrácia je najvyššou prioritou jeho krajiny. Týždeň po voľbách ešte stále nie je jasné, akú vládu bude mať Poľsko. Skutočnosť, že Kwasniewski sa vybral hneď po voľbách do Bruselu, je považovaná za signál, že prezident sa usiluje rozptýliť oprávnené obavy nielen kvôli podobe nového kabinetu, ale následne i osudu prístupového procesu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|