Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       25. október 2001 Uznesenie k V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice prijal parlament aj vďaka opozícii Mária Hlucháňová Už zajtra by malo Slovensko uzatvoriť jednu z nazložitejších kapitol vo vyjednávaní s EÚ, a to Energetiku. Je dobré, že v Bruseli sú zo slovenskej strany také osoby, ktoré majú v tejto veci jasno, a vedia nespochybniteľne prezentovať postoje vlády. Pre Slovensko je v tejto súvislosti šťastím, že na vyjednávania nechodia poslanci, a šťastím dvojnásobným, že sa tak nestane ani v prípade kapitoly Energetika. To, čo totiž na túto tému prezentovali za posledné dva dni v parlamente, by sotva stačilo na to, aby sa s nimi niekto v centrále únie vážne rozprával. A to platí tak pre koalíciu, ako aj opozíciu. V prvom rade podčiarknime, že NR SR ako celok diskutovala o niečom úplne inom, než sa v bode programu zaviazala. Hovoriť sa totiž malo o zmluve, presnejšie o niektorých jej nejasnostiach, ktoré nedávno vyvolali napätie vo vládnej koalícií. Pochybnosti, ktoré najskôr kabinet nepripúšťal, sa napokon ukázali ako opodstatnené. Vzájomné rozhovory medzi Slovenskom a EBRD spory odstránili, a pôvodný text zmluvy sa momentálne upravuje. Otázky, ako k pochybnostiam došlo, prečo sa vláda tak ponáhľala so schválením zmluvy, a prečo v deň prijatia nehovorila úplne pravdu, však v parlamente nezazneli. Na adresu Dzurindovej vlády dodajme, že je dobré, že o veciach okamžite začala rokovať, a že veci zmenila. Informácie, ktoré šéf kabinetu povedal o zmluve poslancom, boli jediné, ktoré mali za celé dva dni vecný charakter a informačnú hodnotu. V podstate akoby len sám premiér pochopil znenie bodu programu, a vedel. o čom hovorí. Je tiež dobré, že sa nenechal nalákať na "udičky", ktoré smerom k vláde rozhodila opozícia, časť koalície, ale najmä poslanec Róbert Fico. Pozorovatelia však najviac očakávali od klubu kresťanských demokratov, ktorí celú záležitosť okolo zmluvy v podstate otvorili, keď ich člen vlády, minister spravodlivosti, odmietol dokument podporiť na rokovaní kabinetu. Osvojili si argumenty Jána Čarnogurského o tom, že výrazy o likvidácii elektrárne idú nad rámec platného uznesenia vlády z roku 1999, ktoré hovorí len o odstavení blokov JE V1 v Jaslovských Bohuniciach. Rovnako KDH spochybňovalo aj otázky daňových povinností subjektov zaangažovaných na celom projekte, ktoré by zjednodušene znamenali daňové prázdniny nezvyčajného rozsahu. Toto sú vskutku dosť vážne momenty, najmä ak ide o sumu 6 a pol miliardy korún. Preto nebolo namieste spochybňovať, že diskusia o zmluve sa dostala až na parlamentnú pôdu. Na prekvapenie viacerých však postoje KDH, ktoré v tejto veci prezentoval iba (!) poslanec Július Brocka, boli veľmi ďaleko od pôvodného zvýšeného hlasu kresťanských demokratov. Na margo hlavných výhrad o likvidácii Brocka totiž len povedal, "že mu stačí verejný prísľub premiéra, že problémy so slovíčkami sa odstránili". A vzápätí, síce veľmi diplomaticky a opatrne, sa presunul k agende, ktorú do rokovania vniesol Róbert Fico a opozícia. Teda k spochybňovaniu platného záväzku vlády o odstavení blokov v roku 2006 a 2008. Tento obrat kresťanských demokratov bol veľmi nešťastný. Nahral totiž tým hlasom, ktoré za odmietavým postojom Čarnogurského videli aj niečo viac, ako len "problémy so slovíčkami". A to tlak jadrovej lobby, ktorá sa snaží zachovať elektráreň čo najdlhšie v prevádzke. Záverečné dnešné hlasovanie však ukázalo, že toto podozrenie nie je na mieste, pretože kroky Dzurindovej vlády ohľadom zmluvy napokon KDH podporilo, a za hlasoval aj samotný Július Brocka. Oveľa vážnejšia sa zdá situácia v klube SDĽ, pretože jej štyria poslanci (Dzurák, Bohunický, Klemens a Rusnák) sa hlasovania o Bohuniciach zdržali. Niektorí z menovaných dokonca otvorene podporili snahy poslanca Fica, aby schválené termíny odstavenia boli spochybnené. Aj keď vláda napokon dostala od parlamentu "zelenú" pri ďalšom rokovaní o zmluve, celá vec stojí na veľmi vratkých nohách. Ak by totiž dnes nehlasovala aj opozícia, koalícia by mala len 70 hlasov. A to by jej nestačilo ani na platné hlasovanie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...