|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
25. október 2001
|
Prezidentovi Schusterovi zrejme chýba zvládnutie integračnej agendy
|
Attila Lovász
|
Počas tretej Mečiarovej vlády bolo zvykom pripomínať opozícii a vtedajšiemu prezidentovi Kováčovi, že svojimi výrokmi kazí obraz samostatného Slovenska v zahraničí. V tom čase pozorovatelia usudzovali, že je správne, ak porušovanie základných princípov demokratickej spoločnosti a neskôr aj zakrývanie obyčajného kriminálneho činu sú témy, ktoré patria – nech už sú doma pre vládu akokoľvek nepríjemné –na medzinárodnú scénu.
Rozhorčovať sa nad tým, že podobným spôsobom aj prezident Rudolf Schuster z času na čas pošle nejaký ten odkaz vláde, prípadne parlamentu zo zahraničia, by asi nebolo správne. Je však potrebné porozmýšľať nad tým, aký bol obsah vyhlásení opozície Mečiarovej vlády a prezidenta Kováča, a aký je obsah Schusterových vyjadrení v súčasnosti. Minimálne pokrytecký, ak už nie diplomaticky nevhodný je arzenál, ktorý vytiahol Schuster vo Viedni. Po stretnutí so svojim kolegom Klestilom totiž vyčítal vláde malú razantnosť v reformách, príliš veľa energie, venovanej odhaľovaniu hriechov Mečiarizmu a nazval ju vládou veľkých slov a malých činov.
Dzurindovej vláde sa nedostatok razantnosti skutočne môže vyčítať. K pravde však patria aj nasledujúce fakty. Prvým politickým subjektom, ktorý pri zostavovaní koalície kládol ultimáta – a to dokonca v súvislosti s prezidentským kreslom – bola práve Schusterom založená Strana občianskeho porozumenia. Ďalej v období, keď sa podľa prezidenta vraj mal využiť čas rozumnejšie, než písaním čiernych kníh, v koalícii sedela už spomenutá SOP a predsedal jej terajší kritik Schuster. Chodil aj na zasadnutia koaličnej rady a na dianie vo vláde mal priamy politický vplyv. A na dôvažok ešte pripomeňme, že Strana občianskeho porozumenia, ktorej je prezident zakladateľom a do ktorej verboval osoby a osobnosti jemu hodnotovo tak blízke, sa vo veľmi krátkom čase vyrovnala Strane demokratickej ľavice – teda aspoň čo sa týka bráneniu reformám.
Ak prezident považuje čas, venovaný odhaľovaniu hriechov Mečiarovej éry, za premárnený, tak mu zase musíme pripomenúť, že mečiarovsko-kozlíkovská garnitúra nechala verejné financie v žalostnom stave, úrokové miery na úrovni trojnásobku inflácie, rozostavané diaľnice bez finančného krytia - a z jej éry pochádzajú takpovediac načasované nálože v podobe Duckého a podobných zmeniek. Ak teda je čo Dzurindovi a jeho kabinetu vyčítať, je to malá efektivita odhaľovania činov, ktoré sa povážlivo blížia naplneniu skutkovej podstaty trestných činov.
A nakoniec perlička. Prezident, ktorý svojimi činmi niekoľkokrát legitimizoval názorové prúdy, doslova protireformné ( len tak pre ilustráciu Bohunice, Mochovce a Fico, Mečiar už nie je aký bol a podobne) sa vo Viedni dopustil diplomatického faux pas, za ktoré by sa hanbil aj tretí tajomník veľvyslanectva rozvojovej krajiny. On si totiž – citujeme – „vie predstaviť Európsku úniu aj bez Poľska“. Nuž táto veta svedčí o tom, že prezident nepochopil, kde je miesto Poľska a Slovenska v rozširovaní EÚ. No a nepochopil ani to, že takéto hodnotenie si môže dovoliť stabilný člen nejakého spoločenstva a nie problémový kandidát. Načim teda aj pripomenúť, že návrh, podľa ktorého by mal byť prezident Schuster hlavným koordinátorom integračných aktivít krajiny, je zrejme priamym ohrozením integračných snáh. A teda aj priamym ohrozením bytostných záujmov občanov krajiny, ktorej je prvým občanom.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|