Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       12. november 2001 Grécky premiér v Bratislave nevylúčil, že Atény zablokujú rozširovanie EÚ, ak v prvej vlne nebude Cyprus Oľga Štefucová Ďalšou z krajín, od ktorej môže Slovenská republika očakávať plnú podporu pri vstupe do EÚ a NATO je Grécko. Potvrdil to pri dnešnej návšteve Bratislavy predseda vlády Helénskej republiky Kostas Simitis. Premiér slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda na brífingu potvrdil, že rokovanie s gréckym partnerom sa nieslo v dvoch rovinách. Prvou boli vzájomné slovensko-grécke vzťahy, ktorých rozvoj charakterizuje v tomto roku napríklad zdvojnásobenie objemu obchodu. Rastúcu výmenu tovarov a služieb by malo potvrdiť na začiatku budúceho roka aj druhé zasadanie zmiešanej slovensko-gréckej komisie pre hospodársku spoluprácu v Bratislave. Obaja premiéri dnes potvrdili, že rast tejto spolupráce chcú v najbližšom období lokalizovať do oblasti Balkánu, kde majú obe strany eminentný záujem na pozitívnom vývoji situácie. Druhou rovinou, ktorá - popravde - dnes slovenskú vládu zaujíma väčšmi, je podpora Grécka pre vstup Slovenska do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Helénska republika, ako členský štát oboch zoskupení, môže deklarovaním podpory vyslať signál orgánom únie i aliancie, že Slovensko je krajina, s ktorou možno pri rozširovaní počítať. Predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda aj dnes na brífingu potvrdil, že v otázke budúceho rozširovania Európskej únie zostáva optimistom. AUDIO: "Vyzerá to tak, že môže dôjsť ku kodaňskému cyklu. Vieme dobre, že práve v Kodani boli stanovené kritériá pre členstvo v Európskej únii. No a vyzerá to tak, že práve počas dánskeho predsedníctva by sme mohli naše rokovania s Európskou úniou ukončiť." Podpis dohody o vstupe Slovenska do únie by sa tak mohol, podľa Dzurindu, zrealizovať práve v Grécku, počas jeho predsedníctva v prvom polroku 2003. Grécky premiér Kostas Simitis počas návštevy Bratislavy potvrdil, že jeho krajina má záujem, aby sa všetky kandidátske krajiny východnej Európy do únie v prvej vlne dostali. Neobišiel však problém Cypru, ktorý rovnako ako Slovensko ašpiruje na členstvo v roku 2004. Ak teda grécky premiér zdôraznil, že podmienkou podpory každej z kandidátskych krajín zo strany Grécka je plnenie predvstupových termínov, dôhod a záväzkov voči únii, potvrdil tým zároveň skutočnosť, že práve Cyprus sa môže stať rozhodujúcou figúrou na šachovnici rozširovania. Orgány Európskej únie totiž nie raz upozornili Cyprus, že pri posudzovaní pripravenosti krajiny na vstup budú požadovať vyriešenie konfliktu medzi cyperskými Grékmi a cyperskými Turkami. V prípade neúspechu práve táto otázka môže zablokovať vstup krajiny do EÚ. Kostas Simitis aj dnes zopakoval, že problém Cypru a jeho vstupu do spoločenstva európskych krajín je pre Helénsku republiku strategickou. Z geopolitického hľadiska je takýto postoj gréckeho premiéra logický. V nemeckých médiách sa však v minulých dňoch objavila informácia, že v prípade, že Cyprus nebude v prvej vlne rozširovania únie, Grécko tento proces zablokuje aj pre východoeurópske krajiny. Slobodná Európa sa preto Kostasa Simitisa opýtala, či tieto informácie môže potvrdiť. AUDIO: "Postoj Európy v otázke Cypru je jednotný. Európska únia už v Helsinkách rozhodla, že vyriešenie konfliktu na Cypre nie je podmienkou vstupu krajiny do únie. Aj komisár pre rozširovania Gunter Verhougen nedávno potvrdil, že bez ohľadu na stupeň vyriešenia konfliktu, s Cyprom sa v procese rozširovania, a to už v najbližšom termíne, počíta." Dodajme, že v tejto otázke však v hre zostáva aj postoj Turecka, ktorého premiér nedávno pohrozil, že ak Cyprus v roku 2004 do Európskej únie prijmú, jeho krajina je pripravená anektovať územia, ktoré sú dnes obsadené cyperskými Turkami. Grécky premiér Kostas Simitis dnes v Bratislave odpovedal aj na novinársku otázku, či podpora jeho krajiny pre Slovensko bude nemenná aj v prípade, že do premiérskeho kresla sa po parlamentných voľbách dostane opäť Vladimír Mečiar. Simitis nezaostal za svojimi partnermi v členských krajinách únie a zhodne s nimi prezentoval názor, že pre EÚ je podstatné, ako Slovensko plní kritériá predvstupového procesu a nie osoba na čele vlády. Každá kandidátska krajina je podľa neho nezávislou a iba dodržiavanie demokratických princípov a medzinárodných dohôd ju môže k vstupu do EÚ priblížiť, či v opačnom prípade z procesu odsunúť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...