Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       13. november 2001 OSI predstavil závery monitorovania prístupového procesu do EÚ Oľga Štefucová V roku 2000 inicioval Open Society Institute program monitorovania prístupového procesu desiatich kandidátskych krajín strednej a východnej Európy. Výsledky monitoringu v oblastiach nezávislosť súdnictva a ochrana menšín predstavili dnes nezávislí konzultanti a autori súhrnných správ v Bratislave novinárom. Autori monitorovacieho programu vychádzali z požiadaviek Európskej únie smerom ku kandidujúcim krajinám zadefinovaných v Kodani v roku 1993. Ich spoločným základom je podmienka, aby každá z krajín, ašpirujúcich na členstvo v únii, dodržiavala politické kritériá. To znamená, dosiahla stabilitu inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ochranu ľudských práv a rešpektovanie práv a ochranu menšín. Ako dnes na tlačovej besede zdôraznila programová riaditeľka Open Society Institute Rachel Guglielmo, monitorovací program chce čo možno najpresnejšie zmapovať plnenie európskych štandardov a politických kritérií v už spomínaných oblastiach nezávislosti súdnictva a ochrane menšín a pripraviť porovnanie s členskými štátmi Európskej únie. Cieľov, ktoré autori monitoringu sledovali, bolo podľa Rachel Guglielmo niekoľko: AUDIO: "Po prvé, napísať správy o každej z desiatich kandidátskych krajín, ktoré poskytnú dodatočné, nezávislé zdroje informácií Európskej komisii, zatiaľ čo tá pripraví hodnotiace správy o pokroku kandidátskych krajín. Po druhé, stimulovať diskusiu v kandidátskych krajinách o obsahu politických kritérii a ich význame v rámci prístupového procesu. No a po tretie, chceli by sme začleniť organizácie občianskej spoločnosti do tohto procesu, aby poskytovali konštruktívnu kritiku voči menšinovej politike vlády, s cieľom ju zlepšiť ." V záveroch hodnotiacej správy o plnení kritérií v prístupovom procese do Európskej únie sa autori zhodli na tom, že v kandidátskych krajinách existuje ešte značná medzera medzi záväzkami, politikou vlády a praxou. Mimoriadnu pozornosť totiž venovali rómskej menšine, ktorá je podľa dnes zverejnenej štúdie v mnohých kandidátskych krajinách vystavená diskriminačným praktikám. Vo všeobecnosti platí, že žiaden z kandidátskych štátov neprispôsobil v súvislosti s právami Rómov svoju legislatívu praxi členských krajín EÚ. V kapitole o Slovensku sa napríklad konštatuje, že hoci vláda urobila celý rad pozitívnych krokov - medzi ktorými je uvedené podpísanie európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, vytvorenie inštitucionálnej siete pre rómsku problematiku, či prijatie Národnej stratégie na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny - ešte stále to nestačí a priepasť medzi deklarovanými politickými krokmi vlády a praxou sa nezmenšuje. Nezávislá konzultantka Open Society Institute Ina Zoon problémy v tejto oblasti na Slovensku vidí takto. AUDIO: "V prvom rade existujúca legislatíva dostatočne nechráni Rómov na Slovensku proti diskriminácii. Dúfame, že sa v čo najkratšom čase prijme taká legislatíva, ktorá by Rómom zaručovala rovnaké práva, ako majoritnej časti populácie. Ďalej na Slovensku nie je žiadna inštitúcia na monitorovanie prípadov diskriminácie Rómov." Informáciu Ina Zoon rozviedla o situáciu v oblasti vzdelávania Rómov, kde nezávislí odborníci narazili na zjavné prípady segregácie rómskych detí v základných školách, na rozdielny prístup ku vzdelaniu, keď sú práve rómske deti "diskvalifikované" zaraďovaním do menej kvalitných, často špeciálnych škôl s nízkou úrovňou vzdelávacieho procesu, čo spôsobuje nedostatok stimulačných podnetov rovnako pre rómske deti, ako aj ich rodičov, pokiaľ ide o vzdelávanie. Autori monitoringu neobišli ani na Slovensku toľko diskutované a medializované podozrenie nelegálnej sterilizácie rómskych žien. Ina Zoon v živej výmene názorov, keď novinári žiadali o takýchto zákrokoch dôkazy, uviedla, že zo strany zostavovateľov správy existujú iba dohady, indície a podozrenia. V správe sa jednoznačne nehovorí, že sa takýto postup na Slovensku v posledných desiatich rokoch praktizoval, alebo praktizuje. Diskusiu uzavrela konštatovaním, že zámerom nezávislého monitoringu v tomto bode bolo podnietiť diskusiu a začať vyšetrovanie nezávislými súdmi, nakoľko ona a jej kolegovia získali podozrenie na základe informácií rómskych žien zo Slovenska, ktoré sa dlhší čas zdržiavali v utečeneckých táboroch vo Fínsku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...