Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       14. november 2001 Európska komisia napriek pokroku očakáva od SR ďalšie posilňovanie nezávislosti súdnictva Jana Pankovčínová Európska komisia v utorok konštatovala, že Slovensko spĺňa politické kritériá na vstup do Európskej únie. Napriek tomu, že únia vyslovene ocenila značný pokrok krajiny pri prehĺbení stability inštitúcií garantujúcich demokraciu a právny štát, poukázala v oblasti justície aj na niekoľko slabín. Posledná hodnotiaca správa Európskej komisie doslova konštatuje, že Slovensko prijalo významné kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva. Ocenila najmä novelu Ústavy, ktorá pre sudcov konečne zrušila štvorročnú skúšobnú lehotu, kým sa mohli funkcií ujať doživotne. Tým, že doteraz parlament na návrh vlády opätovne po štyroch rokoch sudcov posudzoval a zvolil alebo nezvolil do funkcie, vznikali pochybnosti o nezávislom postavení justície od moci výkonnej a zákonodarnej, a vôbec od politických vplyvov. Tento problém Európska komisia opakovane vyčítala už bývalej Mečiarovej vláde, tá však žiadne kroky na odstránenie tohto neprijateľného mechanizmu nepodnikla. Zmeny v ústave tak presadila až súčasná vládna garnitúra, navyše zaviedla aj ústavné zakotvenie vyšších právomocí justície systémom jej vlastnej samosprávy. Jej najvyšším orgánom má byť Súdna rada. Súdnictvo sa tak stane rovnoprávnym tretím pilierom moci, ktorý si bude o svojich veciach - najmä kariérnom postupe - rozhodovať prostredníctvom volených zástupcov. V Súdnej rade ich budú mať polovicu, ostatných členov vymenuje prezident na návrh vlády a parlamentu a na svoj vlastný návrh. Samozrejme, dôležité je prijať konkrétny zákon, aby bolo toto ústavné postavenie vykonateľné v praxi. Zatiaľ totiž zostáva iba v polohe popísaného papiera. A práve na potrebu prijatia konkrétnych zákonov, ktoré posilnia nezávislosť súdnictva a budú garantovať profesionálnu nestrannosť a politickú neutralitu sudcov, upozornila v utorok aj Európska komisia. Základom by mal byť spomínaný zákon o Súdnej rade. Vláda ho parlamentu predložila už v septembri, poslanci ho ale odsunuli na decembrovú schôdzu. Návrh zákona pripomienkovali aj sudcovské organizácie a vo väčšine bodov s ním súhlasia. Majú však aj niektoré podstatné výhrady. Jedna z nich sa týka budúceho systému menovania predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov. Doteraz ich menoval minister spravodlivosti bez časového obmedzenia, čo v minulých rokoch Slovensku opakovane Európska komisia vyčítala. Hovorí prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák: AUDIO: "V tejto súvislosti aj Správa Európskej komisie podotýka, že vplyv exekutívy je najsilnejší práve pokiaľ ide o obsadzovanie funkcií predsedov a podpredsedov súdov. A ak si uvedomíme, čo všetko je v ich pôsobnosti, potom pochopíme, prečo sa exekutíva snaží zachovať si tieto kompetencie. Nie je to totiž nikto iný ako predsedovia súdov, ktorí pripravujú rozvrh práce, ktorí určujú, ktoré senáty o čom budú rozhodovať, kto bude v týchto senátoch a akým spôsobom sa budú prideľovať jednotlivé veci." Ako Majchrák zdôraznil, práve pre elimináciu čo i len zdania spolitizovania justície navrhli sudcovia, aby pri zachovaní kompetencie ministra menovať funkcionárov súdov, čo je bežné aj v iných krajinách, bola stanovená podmienka, že tak minister urobí na návrh príslušnej súdnej rady. Spoločná správa parlamentných výborov však takýto mechanizmus neodporúča prijať. AUDIO: "Mňa osobne to veľmi prekvapuje a považujem to za krátkozraké, pretože to bola jedna z ciest ako predísť naozaj spolitizovaniu súdnictva, pretože už prestáva byť tajomstvom, že po zmene vlády veľmi často dochádza k zmenám na týchto postoch a samozrejme, potom to najmä u verejnosti vyvoláva dojem, že je tu určitá spätosť s exekutívou a že teda možnosť ovplyvňovania z tejto strany, samozrejme je." Tento problém súvisí aj s bojom proti korupcii, ktorý od Slovensku žiada Európska komisia posilniť. Korumpovať sa totiž dá nielen peniazmi, ale aj funkciami. Pripravený návrh zákona o Súdnej rade takisto vôbec nepočíta s kanceláriou a administratívnym personálom pre členov rady, ktorí budú funkcie vykonávať bezplatne a bez úľav pri výkone sudcovskej funkcie. Tento pozmeňovací návrh sudcovia tiež presadzovali v parlamentných výboroch, spoločná správa ho ale plénu neodporúča prijať. Návrh zákona nerieši ani vznik sudcovskej akadémie pre vzdelávanie sudcov. Podobne je problém s rozpočtom pre jednotlivé súdy. Sudcovská rada sa bude môcť len vyjadriť k jeho návrhu, nebude však môcť navrhovať jeho výšku a presadzovať potreby jednotlivých súdov. Inými slovami, boj o skutočnú profesionálnu nestrannosť a politickú nezávislosť sudcov pokračuje a jeho výsledok závisí od zákonodarnej moci - teda zástupcov politických strán, ktoré majú o fungovaní justície rôzne predstavy. Ak však skutočne majú do Európskej únie namierené tak, ako väčšina z nich tvrdí, prijatiu konkrétnych legislatívnych záruk pre nezávislosť súdnictva sa skôr či neskôr nevyhnú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...