Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       15. november 2001 Kľúčom i hlavným rizikom pre vstup SR do EÚ sú implementácia a politická stabilita Milan Žitný Pri včerajšej prezentácii pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej únie, veľvyslanec EÚ na Slovensku Walter Rochel uviedol na otázku Slobodnej Európy, ktorú časť agendy považuje EK u Slovenska za najkritickejšiu, dve oblasti. AUDIO: "Myslím, že ak sa pozriete všeobecne, je to nepochybne zintenzívnenie implementácie štruktúr, ktorá je najkritickejšia, ale samozrejme to je oblasť, kde by viac pokroku mali urobiť aj iné kandidátske krajiny. V súčasnosti z nášho pohľadu by žiadny kandidát nebol schopný uzavrieť úspešne negociácie. To znamená, že tento pokrok by mal byť dosiahnutý všade. A samozrejme myslím tiež, že stále je treba mať na zreteli politické kritériá..." Implementácia je nočnou morou slovenskej vlády, pretože akokoľvek úspešné uzatváranie jednotlivých kapitol ešte automaticky neprináša ich uvedenie do života. Základným problémom je veľmi nedostatočný počet dobre pripravených a vyškolených úradníkov tak štátnej správy, ako aj novej štruktúry verejnej správy, ktorí by už teraz mali implementovať nové normy do konkrétneho prostredia tak, aby čo najskôr začali prinášať reálne výsledky. Tento stav je azda najväčšou brzdou a veľkým rizikom, že koncom roka 2002, kedy EK rozhodne, kto dostane pozvánku na vstup, Slovensko z tejto skupiny vypadne. Problém implementácie je naviac determinovaný aj blížiacimi sa parlamentnými voľbami na Slovensku. Tunajším zvykom už dlhé roky je to, že nová exekutíva prinesie so sebou svojich ľudí, ktorí však nebudú na kvalitatívne novú predvstupovú situáciu absolútne pripravení. Aj tu sa preto opäť objavuje potreba politickej kontinuity a stability, aj preto túto tému EK nezužuje iba na neprijateľnosť HZDS a jeho predsedu Vladimíra Mečiara v budúcej vláde. Aj keby budúca vládna koalícia bola zostavená bez HZDS, budú musieť v nej byť nové politické subjekty, akými sú Smer a ANO, ktoré však nemajú prakticky žiadnych ľudí, pripravených prevziať a spravovať agendu nového členského štátu únie. Vo volebnom roku sa po doterajších skúsenostiach prakticky mnohí riadiaci a odborne zdatní úradníci už pripravujú na odchod z funkcie, čím sa ich motivácia zintenzívniť práce na implementácii, ako to požaduje EK, logicky znižuje. Hrozba diskontinuity predvstupového procesu a jeho zastavenia je preto stále, napriek pokroku, ktorý Slovensko v posledných troch rokoch dosiahlo, mimoriadne silná. Naviac je umocnená negatívnymi krokmi časti nižších, pre úniu nedostatočne pripravených úradníkov, ktorí pôsobia proti implementácii. Ich záujem na zmenách nie je dostatočný, okrem toho sa častokrát venujú činnosti, ktorá im síce neprislúcha, ale ktorá im môže zabezpečiť miesto v štátnych službách aj po zmene vlády. V kombináci týchto faktorov ešte pôsobí aj vysoká miera korupcie, na ktorú EK dôrazne vo svojej správe upozorňuje. Všetky tieto faktory prinášajú alarmujúce signály, ktoré sa dajú zhrnúť v stručnej vete: Slovensko ešte nie je za vodou, vstup do Európskej únie nemá zaručený. Aj keď veľvyslanec Rochel to isté povedal všeobecne o takmer všetkých kandidátskych krajinách, Slovensko je medzi nimi predsa len zvláštnou výnimkou. Zatiaľ čo sa napríklad v ostatných štátoch skupiny V 4 striedajú vo voľbách demokratické vlády, na Slovensku sa striedajú režimy, ktoré nie sú navzájom kompatibilné. To je ten zásadný rozdiel, ktorý Slovensko odlišuje od susedov a stavia ho do oveľa nevýhodnejšej pozície, než ostatných kandidátov na vstup do EÚ.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...