Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       23. november 2001 Ďalšia kritika Slovenska pri riešení rómskej otázky prišla zo Štrasburgu Katarína Lutherová Včera prijal výbor ministrov Rady Európy v Štrasburgu závery a odporúčania k Rámcovému dohovoru o ochrane národnostných menšín pre dve krajiny - Slovensko a Maďarsko. V prípade postavenia rómskej menšiny sú závery pre Bratislavu oveľa kritickejšie než pravidelná hodnotiaca správa Európskej komisie, zverejnená pred necelými dvoma týždňami. Viac informácií sprostredkuje Katarína Lutherová. Výbor ministrov venuje vo svojej správe osobitnú pozornosť diskriminácii, ktorou "Rómovia trpia v mnohých oblastiach, spôsobu, ako s nimi zaobchádza polícia a veľmi hlbokej sociálno-ekonomickej priepasti medzi niektorými Rómami a väčšinovou populáciou", - cituje zo záverov tlačová správa, ktorú včera Rada Európy poskytla TASR. O reakciu sme požiadali podpredsedu vlády SR pre ľudské a menšinové práva Pála Csákyho: AUDIO: "Rada Európy je orgán, ktorý sa díva na veci z hľadiska ľudsko-právnych a z toho dôvodu aj tie formulácie niektoré sú možno otvorenejšie, čo neznamená, že by danú situáciu vnímali kritickejšie. Chcú v určitých oblastiach upriamiť pozornosť na daný problém. Budeme spolupracovať aj s expertmi Rady Európy, ja som dokonca pozval expertnú skupinu na Slovensko v tejto oblasti a budeme viesť veľmi otvorený dialóg." Závery výboru ministrov RE vychádzali z materiálu poradného výboru, schváleneho už vlani v septembri. Na jeho obsahu sa podieľalo osemnásť nezávislých expertov. Poradný výbor vyjadril už vlani "hlboké znepokojenie" nad skutočnosťou, že veľká časť rómskych detí na Slovensku je umiestňovaná do osobitných škôl. Hoci tieto školy sú určené mentálne postihnutým deťom, podľa mienky expertov je veľa detí rómskeho pôvodu v týchto školách kvôli jazykovým a kultúrnym rozdielom medzi Rómami a väčšinovou populáciou. Absencia vzdelávania v rómskom jazyku je v rozpore s Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín. Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Klára Orgovánová v rozhovore pre Slobodnú Európu pred týždňom túto skutočnosť pripustila. Zlepšenie očakáva od prijatia materiálu ministerstva školstva o vzdelávaní rómskych detí a žiakov, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Ako v tejto súvislosti upozorňujú niektorí nezávislí experti, sú aj iné príčiny školskej segregácie. Hovorí Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky. AUDIO: "Stále pretrvávajú pochybnosti o kodifikácii rómskeho jazyka, respektíve je to technický problém. Aký rómsky jazyk uplatniť? Rómovia sami nepreferujú vyučovanie rómskeho jazyka pre svoje deti a to dokonca ani na prvom stupni základných škôl." Inými slovami, k tomu, aby sa deti rómskej národnosti vyučovali v materinskom jazyku, je potrebná aj uvedomelá emancipácia samotných Rómov. K otázke segregácie rómskych žiakov a detí sa vyjadril v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu aj vicepremiér Csáky: AUDIO: "Ak vytvoríme nejaké špecifické triedy alebo špecifické pozitívne iniciatívy pre žiakov rómskej národnosti, to neznamená, podľa môjho názoru, segregáciu. Je to špecifická pomoc určitej časti obyvateľstva, ktorá ju potrebuje." Jedno zo systémových opatrení, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje, podľa názoru vicepremiéra Csákyho, pomôže zlepšiť neuspokojivé postavenie Rómov vo vzdelávacom systéme. Čo sa týka ďalších opatrení, ktoré ministri Rady Európy odporúčali Slovensku prijať vo svojich záveroch, podpredseda vlády pre ľudské a menšinové práva Pál Csáky uviedol: AUDIO: "V určitých oblastiach trošku meškáme, mohli sme urobiť skôr určité veci, ale zase nedá sa riešiť jedna časť, napríklad problematika školstva bez toho, aby sme nevytvorili organický celok." Napriek kritickému tónu záverov z včerajšieho rokovania výboru ministrov Rady Európy, vicepremiér Csáky vyjadril spokojnosť s tým, že tzv. otázka Rómov dostala celoeurópsky rozmer a nepovažuje sa len za špecifický problém jednej krajiny. Vzhľadom na zložitosť problematiky predpokladá, že bude v rámci Európskej únie rezonovať ešte v najbližších dvoch až troch desiatkach rokov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...