Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       5. december 2001 Cyperská otázka - hrozba pre celý rozširovací proces EÚ Milan Nič Americký minister zahraničných vecí Colin Powell počas návštevy Ankary zdôraznil význam Turecka vo vojenskej kampani proti medzinárodnému terorizmu. Okrem situácie v Afganistane a na Blízkom východe sa jeho rozhovory s tureckými predstaviteľmi venovali aj otázke rozdeleného ostrova Cypru, kde sa včera po dlhom čase stretli vodcovia oboch znepriatelených komunít. Grécka časť Cypru patrí medzi najlepšie pripravených kandidátov na vstup do EÚ. Na rozdiel od Slovenska však môže celý rozširovací proces zablokovať. Hovorí Milan Nič. Vláda grécko-cyperskej republiky sa považuje za jedinú legitímnu vládu na ostrove a z tejto pozície vyjednáva o vstupe do únie, zatiaľčo medzinárodne izolovaná turecká časť na severe ostrova zápasí s ekonomickou mizériou, ktorú ešte prehĺbila finančná kríza v materskom Turecku. Po štvroročnej prestávke sa včera v Nikózii stretli vodcovia oboch znepriatelených komunít, Glafkos Klerides a Rauf Denktaš. Dohodli sa na sérii rokovaní, v rámci ktorých sa pokúsia pripraviť dohodu o budúcnosti ostrova do konca budúceho roka. Inak môžu premárniť šancu na vstup Cypru do Európskej únie, ktorý by obom častiam priniesol veľa výhod a väčšiu prosperitu. Politická dohoda predpokladá kompromis v troch vážnych sporoch – teritoriálnom, politickom (teda či bude Cyprus federáciou alebo konfederáciou) - a napokon v otázke občianstva a návratu utečencov. Veľmi citlivou otázkou bude udelenie občianstva pre tisíce tureckých prisťahovalcov z materskej pevniny, ktorých grécko-cyperská vláda považuje za votrelcov. Aké sú teda šance, že sa cyperské strany v priebehu nasledujúceho roka dohodnú? Expert na cyperskú otázku na londýnskej Vysokej škole ekonomickej Peter Loizos varuje pred prílišnými očakávaniami. AUDIO - „Už bolo toľko veľkých zvratov v cyperskom probléme, ktoré nikdy neviedli k dohode, že osobne som aj teraz veľmi pesimistický, hoci stále dúfam, že táto najnovšia iniciatíva konečne prinesie nejaký pohyb vpred.“ Táto otázka však môže paradoxne ovplyvniť aj budúcnosť Česka alebo Slovenska. Je známe, že vstup nových krajín do Európskej únie musia ratifikovať všetci doterajší členovia. Atény však dali najavo, že ich parlament zvihne ruky len za také rozširovanie, ktorého súčasťou bude aj Cyprus. Grécko neúspešne lobovalo v Bruseli za jeho prijatie už takmer dve desaťročia. Keď vo východnej Európe padol komunizmus a rozšírenie európskej integrácie o nové krajiny nabralo úplne novú perspektívu, Gréci si postavili hlavu. Dobre vedia, že Cyprus je z ekonomického hľadiska oveľa lepšie pripravený na spoločný trh, než povedzme Slovensko alebo Česká republika, pretože má otvorenú ekonomiku, nezaťaženú dedičstvom komunizmu. Problém je v niečom inom. Pre Brusel bol Cyprus dlho strašiakom - od roku 1974 je ostrov rozdelený na dve časti (tamojší konflikt sa začal už skôr, v roku 1963 krátky čas po tom, ako táto bývalá britská kolónia získala nezávislosť). Provizórnu hranicu medzi nimi dodnes strážia mierové jednotky. Na rozdiel od Bosny, kde boli medzinárodné jednotky rozmiestnené po celej krajine a mohli tak presadiť niektoré zlepšenia, na Cypre dodnes neplatí sloboda pohybu a ani právo na návrat utečencov do svojich domovov. Je jasné, že bez toho, aby sa nejako pohlo vyriešenie celého konfliktu, Brusel nemôže s čistým svedomím odporučiť Cyprus za plnohodnotného člena únie. Grécky premiér Kostas Simitis počas nedávnej návštevy Bratislavy evidentne znervóznel, keď sa ho Slobodná Európa opýtala na toto boľavé miesto rozširovacieho procesu. V odpovedi sa odvolal na príslub ostatných členov európskej pätnástky, ktorý si od svojich kolegov vymohol pred dvoma rokmi na summite v Helsinkách. AUDIO -AUDIO - "Postoj Európy v otázke Cypru je jednotný. Európska únia už v Helsinkách rozhodla, že vyriešenie konfliktu na Cypre nie je podmienkou vstupu krajiny do únie. Aj komisár pre rozširovania Gunter Verheugen nedávno potvrdil, že bez ohľadu na stupeň vyriešenia konfliktu, s Cyprom sa v procese rozširovania, a to už v najbližšom termíne, počíta." Grécky premiér však zámerne nespomenul, že pri konečnom rozhodnutí bude dôležitý aj postoj Turecka. Vláda v Ankare nedávno vyhlásila, že na prijatie gréckej časti Cypru do únie bude reagovať anektovaním tureckej časti ostrova. Sporadicky sa opakujúce krízy okolo Cypru nie sú ničim novým. Napriek tomu, že Grécko i Turecko sú členmi NATO, najmenej trikrát za posledné desaťročia stáli na pokraji vojny. Bez podstatného pokroku vo vyriešení cyperského konfliktu je veľmi otázne, či si EÚ trúfne prijať za člena takúto rozbušku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...