|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
11. december 2001
|
Taliansko napokon súhlasilo s jednotným zatykačom EÚ, ale právnici upozorňujú na ďalšie úskalia
|
Milan Nič
|
Európska únia sa chystá na víkendovom summite v belgickom Laekene schváliť jednotný európsky zatykač. Výhrady talianskej vlády Silvia Berlusconiho, ktorá chce z navrhovaného zoznamu tresných činov vyškrtnúť finančné delikty ako je korupcia, spôsobili diplomatickú krízu. Tú sa na dnešných rokovaniach v Ríme na poslednú chvíľu pokúsil zažehnať belgický premiér Guy Verhofstadt. Podrobnosti má Milan Nič.
Pod intenzívnym tlakom ostatných členských krajín únie dnes Taliansko ustúpilo od predchádzajúcich výhrad a je pripravené podporiť dohodu o jednotnom európskom zatykači, ktorý by mal byť jedným z kľúčových nástrojov boja proti terorizmu. To je výsledok dnešnej „presviedčacej“ misie belgického premiéra Verhofstadta, ktorého krajina do konca roka predsedá európskej pätnástke.
Taliansko minulý týždeň na bruselskej schôdzke ministrov spravodlivosti požadovalo, aby sa zo zoznamu 32 tresných činov, ktoré majú podliehať ustanoveniam o jednotnom zatykači, vyňala viac ako polovica – okrem iných korupcia, podvody alebo pranie špinavých peňazí.
Berlusconiho vláda sa argumentovala tým, že takýto široký rámec spločného zatykača by umožnil vydávanie talianskych občanov do iných krajín EÚ kvôli aktivitám, ktoré nie sú v Taliansku považované za tresný čin. Namiesto toho navrhovala zúžiť zoznam iba na 6 základných tresných činov ako sú teroristické útoky, pašovanie zbraní alebo prevádzačstvo. Nemecký minister vnútra Otto Schily označil taliansky návrh za „úplne neprijateľný“. Európsky zatykač, nevyhnutný v boji proti terorizmu, podľa neho nemôže obísť finančné podvody a prianie špinavých peňazí, pretože by sa minul účinkom.
Kritici talianskeho premiéra a mediálneho magnáta Silvia Berlusconiho pritom poukázali na to, že jeho postoj môže byť motivovaný aj osobnými záujmami. Napríklad v Španielsku mu hrozí obvinenie z finančného podvodu v súvislosti z investíciou do televíznej stanice Tele Cinco.
Taliansko na európsky tlak najskôr reagovalo ústupkom, že je ochotné akceptovať širší zoznam tresných činov pre spoločný zatykač, ale až s účinnosťou od roku 2008. Politickú izoláciu, do ktorej sa svojim postojom dostala Berlusconiho vláda v rámci únie, chakterizovala včerajšia výzva francúzskeho ministra zahraničných vecí Huberta Vedina, aby spoločný zatykač nadobudol účinnosť aj bez Talianska. Európska únia má v tomto smere naponáhlo, lebo nová úprava má platiť už od prvého januára budúceho roku.
Niektorí európski právnici však považujú takýto rýchly postup za chybný. Podľa Philipa Landolta pôsobiaceho v Bruseli má každá európska krajina svoju vlastnú tradíciu tresného práva a právnej kultúry. Preto sa domnieva, že štandardizácia postupov v súvislosti s definíciou tresných činov, na ktoré sa má vzťahovať jednotný európsky zatykač, by mala postupovať oveľa opatrnejšie.
AUDIO -„Myslím si, že je to reakcia na 11. september, ľudia by však mali trochu viac zvážiť dôsledky tohto kroku. Ide tu najmä o celý rad otázok v oblasti ľudských práv. Napríklad viem, že v anglickom práve sú špecifické kategórie ochrany, ktoré sa v návrhu týchto spoločných opatrení akosi neobjavujú.“
Landolt varuje, že európski lídri sa v tejto otázke pohybujú na tenkom ľade. Stačí jedna kauza - jeden prípad zjavného omylu, pri ktorom dôjde k porušeniu spravodlivosti – aby sa celý proces v očiach verejnosti zdiskreditoval a aby došlo k pohybu v opačnom smere.
Nie všetci právni experti nabádajú k väčšej opatrnosti. Takisto v Bruseli pôsobiaci právnik Razvan Emanoil tvrdí, že ak vo vnútri EÚ platia otvorené hranice a slobodný pohyb osôb, treba príjmať aj celoeurópske opatrenia na potieranie terorizmu a organizovaného zločinu.
AUDIO -„Môže sa to zdať trochu kontroverzné, ale na druhej strane medzi európskymi krajinami jestvuje veľa dvojstranných alebo viacstranných zmlúv pre účely úradnej a súdnej pomoci, či už kontrétne v boji proti organizovanému zločinu alebo všeobecne pri tresných činoch. Preto sa domnievam, že jednotný zatykač je podobnou zmluvou, v ktorej sa všetky členské krajiny rozhodnú prijať rovnaké zásady a navzájom si pomáhať v boji proti zločinu.“
K jednotnému európskemu zatykaču i ďalším spoločným opatreniam budú musieť pristúpiť aj budúci členovia EÚ vrátane Slovenska. Philip Landolt zdôrazňuje, že snahy o vytvorenie spoločného súdneho priestoru v EÚ sa po prvýkrát objavili v roku 1993 práve v súvislosti s prípravou rozširovacieho procesu. Členské krajiny sa podľa neho cítia byť ohrozené zo strany kandidátskych krajín a chcú mať určitú kontrolu nad tým, čo sa v nich bude diať, keď budú mať exponovanú polohu na budúcich východných a juhovýchodných hraniciach rozšírenej EÚ.
AUDIO -„Je tu veľký tlak na štandardizáciu toho, čo robia krajiny na súčasnej východnej a juhovýchodnej hranici Európy. Ide však o veľmi vážnu úlohu, ktorá má dopad na oblasť ľudských práv.“
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|