Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       17. december 2001 Slovensko na diskusiu o reforme EÚ nie je dostatočne pripravené Mária Hlucháňová Je namieste optimistické konštatovanie slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu o tom, že Slovensko sa v integračnom procese „dotiahlo do európskeho finále“. To, že summit v belgickom Laekene prvý raz menoval desať najhorúcejších kandidátov na vstup je síce prekvapením, ale vzhľadom na tlak, ktorý už dlhší čas Brusel pociťoval od niektorých kandidátskych krajín, nie je to až taká nečakaná novinka. To, že medzi vymenovanou desiatkou najlepších je aj Slovensko, je prvým oficiálnym potvrdením úspechu zahraničnej politiky súčasnej koalície. Proces, ktorý naštartovala, za tri roky zmenil zásadne pozície SR z akéhosi „škaredého káčatka“ v strede Európy, na plnohodnotného a sebavedomého partnera pre budúcu eurozónu. Doteraz si Slováci túto pozíciu získavali plnením konkrétnych úloh, sústreďovaných najmä na uzatváranie jednotlivých predvstupových kapitol. Aj keď sa táto práca zďaleka ešte nekončí, naopak v nasledujúci mesiacoch ju čaká neľahký finiš, laekenský summit už otvára nové pole pre kandidátov. Na ňom bude aj Slovensko potvrdzovať, že je sebavedomou a plnohodnotnou časťou budúcej Európy. Ale inak a v iných súvislostiach, ako tomu bolo doteraz. Plnenie jednotlivých kapitol a prijímanie európskej legislatívy bola vec, ktorá síce približovala kandidátsku krajinu k EÚ, ale odohrávala sa najmä doma. Stačí, že boli dobrí vyjednávači, legislatívci a pohotový „domáci“ parlament. Európska rada cez víkend odštartovala však zásadnú reformu únie. Prijala všetky základné rozhodnutia na to, aby od marca túto reformu jasne a dôkladne pripravil tzv. Konvent. Belgický premiér deklaroval, že zmeny sa už nebudú robiť za zatvorenými dverami, ale verejne. Prijímať ich síce budú členské štáty, ale vážne slovo do diskusie priradila únia kandidátom. Aj Slovensko bude mať v tomto orgáne dvoch zástupcov parlamentu a jedného z vlády. Škoda, že zatiaľ nevieme, kto konkrétne to bude. V zákulisí sa napríklad hovorí, že za kabinet by to mohol byť hlavný vyjednávač Ján Figeľ, „ticho“ je zatiaľ okolo parlamentných zástupcov. Práve oni však budú mať nemenej dôležité slovo v konvente. Už teraz sa dá predpokladať, že aspoň jedno miesto bude chcieť získať opozícia. Koalícia by to mala zobrať ako fakt, a v nasledujúcich týždňoch sa vyvarovať situácie, kedy by sa prípadné nominácie zmenili na čisto politické „naťahovačky“ medzi koalíciou a opozíciou. Jeden aj druhý tábor by sa mal naopak sústrediť na kvalitu možných kandidátov. A to nie iba z pohľadu, či ide o eurooptimistov alebo euroskeptikov. V konvente sa totiž budú diskutovať a následne rozhodovať „veľmi vážne veci“. Či Slovensko bude svojimi zástupcami stačiť s ostatnými, to dokáže práve kvalitou svojich zástupcov. Je jasné, že konvent bude mať dva hlavné prúdy. Jeden (a ten je dnes v jasnej prevahe) bude chcieť vytvoriť základy tzv. európskeho superštátu. Teda pripraviť ústavu, voľby do európskej komisie, čiže vlády, definovať nanovo kompetencie európskeho parlamentu. V tom istom čase môže a bude druhá skupina klásť otázky, čo vlastne zostane v rukách národných vlád a parlamentov, aké sú brzdy pre totálne zjednotenie Európy spájané so stratou identity jej členov. Na tomto základe sa budú prieť hlavne členské krajiny, ale výraznú váhu tu môžu zohrať aj kandidátske štáty. Dokonca môžeme si dovoliť predpovedať, že práve táto téma bude skutočnou skúškou ich európskej vyzretosti, sebavedomia a rovnocenného partnerstva. Ako ukazuje doterajší vývoj, Slovensko v tejto téme zatiaľ „ťahá za kratší koniec“. Predstavu o budúcej Európe sa doteraz neodvážilo verejne vysloviť ani jedno relevantné politické zoskupenie, o politikoch ako jednotlivcoch ani nehovoriac. Je to nielen strach z toho, že by mohli naštrbiť až príliš „ružový“ obraz Slovenska o členstve v únii pred domácim publikom, ale je to aj odraz absencie názoru na vec v jadre samotných politických centrál. Tie nie sú na konvent vôbec pripravené, a je preto veľkým otáznikom, ako chcú do budúceho marca tento slovenský deficit dobehnúť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...