|
|
| |
|
Dnes je piatok, 4. júl 2008 |

|
|

|
20. december 2001
|
Posledný privatizačný krok tohto roku bude znamenať v budúcnosti problémy
|
Attila Lovász
|
Vláda Mikuláša Dzurindu včera schválila rozhodnutie výberovej komisie a tým rozhodla o tom, že majiteľom 49 percent akcií doteraz 100 percentnej štátnej akciovej spoločnosti Transpetrol získa ruská spoločnosť Jukos. Vláda sa tak rozhodla na základe odporučenia výberovej komisie, ktorá uprednostnila Jukos pred Slovnaftom kvôli kúpnej cene a kvôli efektívnejšiemu využitiu ropovodu Družba.
Čo sa týka kúpnej ceny, Jukos skutočne ponúkol o 14 miliónov USD viacej a čo sa týka využitia kapacity Družby, je prísľub Jukosu tiež reálny – je to druhý najväčší ropný gigant Ruskej federácie a pravdepodobne sa bude snažiť predávať ním ťaženú ropu v čo najväčšom objeme a práve tranzitom cez Slovensko. Kde je teda problém. Po prvé je v charaktere dvoch spoločností, ktoré sa o Transpetrol uchádzali. Transpetrol je výlučne distributérom, kým záujemcovia boli spätí aj s inými odvetviami olejárstva. Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba to pre Slobodnú Európu nedávno formuloval nasledovne.
AUDIO: „Optimálne by bolo, aby Transpetrol sprivatizovala firma, ktorá by nebola spätá ani s rafinériou - so spracovateľom ropy, to znamená v tomto prípade Slovnaft, na strane druhej ani s dodávateľom ropy, v tomto prípade Jukos.“
Ak sa už nenašiel záujemca, ktorý by sa prednostne zaoberal transportom a tranzitom ropy a nebol by spojený s ťažbou alebo jej spracovávaním, prichádza ešte jeden argument, prečo môžu nastať s Jukosom problémy. O diverzifikácii surovinových a najmä energetických zdrojoch sa na Slovensku hovorí už dlho – činy sú však zatiaľ v nedohľadne. Ropa i plyn prúdia z jedinej krajiny pôvodu – z Ruska – a vstup Jukosu do Transpetrolu túto pozíciu na trhu s ropou len potvrdí. Jukos totiž nekúpil len Družbu ale celú slovenskú tranzitnú sieť, vrátane krátkeho úseku ropovodu Adria od maďarských hraníc. Ak teda Slovensko prípadne aj nakúpi ropu niekde inde, ako v Rusku, tranzit bude zabezpečovať Jukos. Prípadne sa bude snažiť predať aj na Slovensku v prvom rade svoju produkciu, veď je aj významnou ťažobnou spoločnosťou. Európska únia ale vo svojej bezpečnostnej doktríne uvádza aj pravidlá diverzifikácie energetických zdrojov členských krajín. Hovorí o tom znovu Alexander Duleba.
AUDIO: „Jedno z kľúčových pravidiel európskej bezpečnosti je, že dodávky energetickej suroviny na trh členských krajín EÚ by nemali prevyšovať z krajiny pôvodu jednu tretinu.“
V praxi by to znamenalo, že Slovensko, ak vstúpi do Európskej únie, do roku 2015 až 2017 bude musieť zabezpečiť svoje energetické zdroje z troch rozličných zdrojov. A na dôvažok si dovoľme ešte jednu konštrukciu. Ak sa na budúci rok bude uchádzať o kúpu Slovenského plynárenského priemyslu ruský Gazprom, je len málo pravdepodobné, že slovenská vláda odolá vysokej kúpnej cene a skúsenému plynárenskému gigantu. To by znamenalo, že minimálne na desať rokov by Bratislava na akúkoľvek diverzifikáciu energetických zdrojov mohla pokojne zabudnúť.
Neobstojí ani argument, že vláda predala len 49 percentný podiel akcií. Ak do spoločnosti vstupuje strategický investor, existuje niekoľko možností, aby získal kontrolu nad dôležitými rozhodnutiami – je to len vecou dobre zformulovanej predajnej, prípadne manažérskej zmluvy. A k tomu dodajme ešte jeden argument: od októbra bude mať Slovensko novú vládu. Podľa preferencií je dosť možné, že to bude vláda, orientovaná viacej na východ, ako tá súčasná. A aj nová vláda bude potrebovať plátať diery – bude k tomu mať k dispozícii ešte 51 percentný podiel v energetických spoločnostiach. Takémuto pokušeniu je ťažké odolať – najmä ak to bude výkonná moc, ktorá sa ruskému vplyvu na Slovensku nebude brániť a ktorá bude diverzifikáciu zdrojov hlásať len verbálne. Až potom mnohí pozorovatelia pochopia, že privatizácia Transpetrolu pravdepodobne nebude zapísaná do histórie Dzurindovho kabinetu, ako veľký úspech. Lenže už bude nezvratná.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|