Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       27. december 2001 Ficova amatérska chyba Ivan Štulajter Keď sa český týždenník Respekt pred pár dňami opýtal predsedu Smeru Roberta Fica, či by podľa neho bolo správne prispôsobiť režim na česko-slovenskej hranici Schengenským dohodám, odpovedal slovami: "Asi áno." Bola to prekvapujúca reakcia o to viac, že práve v týchto dňoch vládne reprezentácie Českej a Slovenskej republiky vedú spor o podobu hraničného režimu. Česká strana napríklad ústami svojho ministra zahraničných vecí Jana Kavana hovorí o štandardizácii hraničných dohôd, ktorú požaduje Európska únia, nemá však v žiadnom prípade ísť o prísny a nepriepustný Schengen. Otázkou potom ale zostáva, čo sa pod onou štandardizáciou na druhej strane Moravy vlastne myslí. Slovenská strana rokovania o zmene hraničného režimu odmieta, pretože, ako vraví minister vnútra Ivan Šimko, nechce znížiť hraničný komfort, aký požívajú pri prekračovaní hraníc občania oboch štátov. Ak v niečom panuje zhoda, tak v tom, že treba účinnejšie čeliť nelegálnym migrantom. Česká vláda v tejto súvislosti poukazuje na vysokú priepustnosť česko-slovenskej hranice. Slovenská vláda túto skutočnosť pripúšťa, ale východisko vidí v zabezpečení slovenskej hranice s Ukrajinou, pretože utečenci sa na slovenské územie, a potom ďalej na západ dostávajú práve stamodtiaľ. O tom, že slovenská vláda venuje viac pozornosti hranici s Ukrajinou, svedčia napokon nielen správy o posilnení jej ostrahy, o polapení nelegálnych migrantov, ako aj samotných prevádzačov, medzi ktorými nechýbajú policajti, ale aj vymenovanie špeciálnej splnomocnenkyne pre zabezpečenia slovenskej štátnej hranice. Keďže západná česko-slovenská hranica nie je miestom, kadiaľ sa na Slovensko dostávajú utečenci, je celkom logické, že pre slovenskú vládu nie je prioritou investovať práve do tejto hranice. Pre Českú republiku však táto hranica práve takýmto slabým miestom je, no a preto je logický aj jej záujem na sprísnení hraničného režimu. Dá sa to povedať aj tak, že česká vláda by sa celkom rada podelila so slovenskou stranou o náklady, ktoré pohltí lepšia ochrana česko-slovenskej hranice. Smer exodu utečencov teda jednoznačne definuje záujmy oboch štátov z hľadiska hraničného režimu a keďže je tento smer orientovaný výlučne na západ, záujmy sú rozdielne. Obe krajiny majú tak záujem na zabezpečení svojich východných hraníc. Česko so Slovenskom, Slovensko s Ukrajinou. Ale otázka sa dá položiť aj tak, prečo česká vláda radšej netlačí slovenských partnerov k tomu, aby lepšie zabezpečili východnú hranicu Slovenska, čo je bez diskusie aj záujem slovenskej vlády. Jedna z odpovedí je tá, že tlačiť síce môže, ale úspešnosť tohto tlaku je sporná. Slovensko je predsa zvrchovaný štát a o jeho rozpočtových prioritách nerozhoduje český, ale slovenský parlament. Druhú a oveľa závažnejšiu odpoveď ponúkajú hlasy, vychádzajúce z českých úradov. Stručne sa dá vyjadriť takto: Vstup Českej republiky do EÚ nemôže byť predsa závislý na slovenských budúcoročných parlamentných voľbách. Inými slovami, česká administratíva sa pripravuje aj na alternatívu, že sa Slovensko v dôsledku nestabilnej povolebnej vnútropolitickej situácie nemusí stať členom Európskej únie v rovnakom čase ako Česká republika a česká vláda sa musí preventívne pripraviť aj na to. Slovenská vláda svojimi rezervovanými postojmi zas v podtexte Prahe odkazuje: ak sa chcete pripraviť na naše zlyhanie, tak potom za vlastné peniaze. Pravdupovediac, žiadnu rozumnejšiu alternatívu Dzurindov kabinet dnes nemá. Ak teda predseda Smeru Fico hovorí, že na česko-slovenskej hranici by asi mal vzniknúť schengenský režim, nielenže podkopáva racionálne správanie sa slovenskej vlády voči Zemanovmu kabinetu, ale chtiac-nechtiac aj vháňa Slovensko do izolácie. Strategickým záujmov Bratislavy je predseda to, aby nepriepustný "schengen" vznikol na jeho východnej hranici s Ukrajinou a nie na hranici s Českou republikou. Od politika, ktorý sa vidí byť premiérom budúcej slovenskej vlády, je to vskutku amatérska chyba.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...