Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. január 2002 Čo ešte dokáže zmeniť slovenská diplomacia? Katarína Lutherová Kontroverzný maďarský krajanský zákon napriek ostrým výhradám dotknutých krajín, vrátane Slovenska, vstúpil l.januárom tohto roku do platnosti. Záujem o vydanie tzv.maďarského preukazu je od prvých dní evidentný, hoci Slovensko s pôsobením zákona vyjadrilo jednoznačný nesúhlas a naďalej trvá na akceptovaní svojich požiadaviek. Nad súvislosťami sa zamýšľa Katarína Lutherová. Slovenská strana je v tomto ohľade stále vo vyčkávacej pozícii. A je otázne, čo ešte dokáže zmeniť na jednostranne výhodných podmienkach. Z jedenástich vykonávacích predpisov ku krajanskému zákonu sa totiž do dnešného dňa dočkala z maďarskej strany iba štyroch – o cestovných zľavách, o spôsobe udeľovania vyznamenaní, o vydávaní krajanských preukazov a štúdijných podpôr vo vzdelávaní. K zvýhodneniam Maďarov na území Maďarska Slovensko nemá námietky. Iné je to však v prípade, keď zákon zasahuje do slovenského právneho poriadku. Ide najmä o paragraf l4 krajanského zákona, ktorý hovorí o štúdijných podporách rodinám, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelanie svojim deťom v maďarskom jazyku. Čo podľa názoru slovenskej strany diskriminuje ostatných občanov. Otázna je aj možnosť poskytovania zamestnania v Maďarskej republike na základe povolení, čo sa zatiaľ týka len osôb podliehajúcich tejto právnej norme. Išlo by teda opäť o znevýhodnenie ostatných občanov Slovenska. V tejto súvislosti však možno zapochybovať o priebojnosti slovenskej diplomacie v porovnaní napríklad s rumunskou stranou, ktorá vo vzájomných rokovaniach s Maďarskom presadila, aby sa pracovné zvýhodnenia na maďarskom pracovnom trhu týkali všetkých občanov Rumunska. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo po zatiaľ poslednom rokovaní so svojím maďarským kolegom Zsoltom Némethom, štyridsať dní pred nadobudnutím účinnosti maďarského krajanského zákona, bol ešte plný optimizmu. AUDIO: “Pokiaľ chceme hľadať určité riešenia, nikdy nie je neskoro. Tak ako som povedal, že sme sa dohodli na ďalšom pokračovaní tých konzultácií a polohách, respektíve o konkrétnej podobe, v akej by sa mohla realizovať táto právna norma, rovnako ako spolu s ubezpečením pána Németha, že Maďarská republika nemá záujem narušovať suverenitu Slovenskej republiky a má záujem, aby akékoľvek exteritoriálne účinky danej právnej normy boli vylúčené, môžem povedať, že máme k dispozícii nielen tých štyridsať dní, ale oveľa dlhšie obdobie.“ Zdržanlivý a korektný postoj slovenskej diplomacie k celej kauze, ktorý v záujme udržania optimálnych slovensko-maďarských vzťahov mnohí oceňovali, nadobudol ostrejšie kontúry podaním návrhu Vyhlásenia Národnej rady SR o maďarskom zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Už polemická diskusia medzi členmi zahraničného výboru dáva tušiť smer, akým sa bude uberať parlamentná rozprava na januárovej schôdzi, kde sa bude tento bod prerokúvať. Obavy, ktoré vyslovil poslanec František Šebej o tom, že:„môžu padnúť slová, ktoré bude len ťažko zmyť“, sú viac než oprávnené. Národnostné vášne a vzájomné osočovania bude navyše podporovať aj rozhodnutie niektorých poslancov za Stranu maďarskej koalície, ktorí sami požiadali o vystavenie maďarského krajanského preukazu. Vyvstáva teda otázka, či zdržanlivosť slovenskej diplomacie bola namieste v čase, keď sa vecne argumentovalo s cieľom odstrániť principiálne nedostatky predmetného zákona. Politické vyústenie celej kauzy (ktoré sa v tejto chvíli už dá jasne predpovedať) v situácii, keď Slovensko ťahá za kratší koniec, k udržaniu doterajších pozitívnych slovensko-maďarských vzťahov isto neprispeje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...