Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. január 2002 Stane sa zákon o zahraničných Maďaroch predmetom roztržky na slovenskej vnútropolitickej scéne? Oľga Štefucová Jediným výsledkom stredajšieho rokovania expertov maďarskej a slovenskej diplomacie v Bratislave bolo vzájomné ubezpečenie, že konzultácie o uplatňovaní zákona o zahraničných Maďaroch sú užitočné a mali by pokračovať. Odmietavé stanovisko slovenskej vlády k pôsobnosti kontroverzného zákona, vyslovené opakovane šéfom diplomacie Eduardom Kukanom v utorok, rovnako ako požiadavka, deklarovaná premiérom Dzurindom vyňať Slovensko z okruhu krajín, ktorých sa dotýka, zostávajú však v platnosti. Na druhej strane stojí vyjadrenie vedúceho maďarskej delegácie na včerajších rokovaniach, štátneho podtajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Csabu Lörincza, že hoci sú nazory oboch susediacich krajín rozdielne, treba hľadať praktické riešenia sporných otázok. Maďarská strana zároveň nepripúšťa vyňatie Slovenskej republiky z pôsobnosti zákona. Stanovisko v rovnakom duchu a zároveň odpoveď na požiadavku slovenského premiéra tlmočil na včerajšom stretnutí so zástupcami maďarských menšín v susedných krajinách minister zahraničia Maďarskej republiky János Mártonyi. Podľa neho vyňatie Slovenska z pôsobnosti zákona neprichádza do úvahy. Na otázku, prečo maďarská strana vylučuje rovnaký postup voči Slovensku, aký uplatnila vo vzťahu s Rakúskom, odpovedal štátny podtajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Csaba Lorincz na brífingu po stredajších konzultáciách: AUDIO: "Približne 90 percent Maďarov žijúcich v Rakúsku je zároveň aj maďarskými štátnymi občanmi, na ktorých sa tento zákon za žiadnych okolností nemôže a nemohol vzťahovať. A práve to bol dôvod, prečo sme Rakúsko vyňali z návrhu, v ktorom Rakúsko figurovalo, aby sme nerobili rozdiely medzi jednotlivými príslušníkmi maďarskej komunit,y žijúcej v Rakúsku." Slovenská diplomacia trvá na svojom odmietavom stanovisku k uplatňovaniu zákona o zahraničných Maďaroch na území Slovenska. Hovorí štátny tajomník MZV Jaroslav Chlebo: AUDIO: "Princíp exteritoriality jednoducho nie je akceptovateľný. Otázka samozrejme je, či niekto rozumie tomu, čo to exteritorialita je, ale o tom netreba teraz diskutovať." Na otázku aktuálnosti požiadavky Slovenska o vyňatie z pôsobnosti zákona Chlebo zopakoval: AUDIO: "Ja by som to v žiadnom prípade nevylučoval." Odmietavý postoj Slovenska k uplatňovaniu zákona o zahraničných Maďaroch sa opiera aj o fakt, že na Slovensko zatiaľ neprišli všetky vykonávacie predpisy k zákonu. Absentuje aj predpis, upresňujúci podmienky poskytovania príspevku na vzdelávanie detí v maďarských školách. Znovuoživený problém uplatňovania zákona, ktorý nadobudol účinnosť l. januára tohto roka, na území Slovenskej republiky zaktivizoval nielen slovenskú vnútropolitickú scénu, ale podľa ohlasov aj Európsku komisiu. Jej hovorca Jean-Christophe Filori v stredu pripomenul, že komisia od Budapešti vždy očakávala, že uplatňovanie zákona bude požadovať až po dohode so zainteresovanými krajinami. Komisia viackrát upopzornila Budapešť, že niektoré ustanovenia zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí sú pravdepodobne v rozpore s európskymi normami ochrany menšín. Závery tzv. Benátskej komisie hovoria, že Maďarsko musí najskôr s dotknutými krajinami uzavrieť dohodu. Čo sa však podarilo v prípade Rumunska, sa zatiaľ so Slovenskom nedarí. A podľa Filoriho pred takýmto krokom nemôže Maďarsko od Slovenska uplatňovanie zákona požadovať. Zdá sa, že posledný vývoj kauzy "krajanského" zákona a jeho platnosti na území Slovenskej republiky priniesol aj rozdielne postoje k problému na slovenskej politickej scéne. Vláda zákon odmieta, prezident žiada dohodu medzi diplomaciami oboch krajín, lídri politických strán sa pridávajú na stranu vlády, obe národné strany žiadajú dokonca "hlavy" poslancov maďarskej koalície, ktorí sa vyslovujú za uplatnenie zákona na Slovensku a sami sa uchádzajú o preukazy. Stanovisko SMK k vývoju situácie tlmočil v stredu na tlačovej besede podpredseda vlády Pál Csáky: AUDIO: "Myslím si, že nie je správne, ak tón smerovania, aj obsah tejto diskusie budú určovať slovenské národné strany. Považujeme za nešťastné, ak niektoré aj vládne strany, ktoré sa považujú za európske strany, sa chcú zviditeľniť takýmto spôsobom. Žiadna politická strana nezíska touto cestou žiadne percentá, naviac pred voľbami." Závažnejšie však je, že v prípade uplatňovania zákona o zahraničných Maďaroch vysiela slovenská politická scéna rôzdielne postoje aj smerom do zahraničia. Na druhej strane je dobré pripomenúť, že zákon o zahraničných Maďaroch skončí po vstupe Maďarska do EÚ.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...