Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       10. január 2002 Opatrné návrhy EÚ na financovanie poľnohospodárstva a regiónov kandidátskych krajín Jaroslav Rozsíval Európska komisia by mala v nasledujúcich týždňoch oznámiť svoj plán rokovania s kandidátskymi krajinami o dvoch kľúčových otázkach, týkajúcich sa ich vstupu do EÚ, a to poľnohospodárstva a financovania regiónov. Rozširovací proces EÚ sa dostáva do ďalšej významnej fázy – na rad prichádzajú rokovania o otázkach financovania kľúčových a v mnohých prípadoch veľmi citlivých sektorov hospodárstva jednotlivých krajín, uchádzajúcich sa o členstvo v Únii. Podľa informácií z Bruselu by sa však proces financovania sektorov poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja mal odvíjať iba postupne – noví členovia by mohli získať plnohodnotné dotácie EÚ, teda také, akým sa v súčasnosti tešia členské štáty Únie, iba po prechodnom období, a to v rozsahu od piatich až do desiatich rokov. Tento návrh, ktorý zatiaľ neodznel oficiálne, musí ešte schváliť 15 členov EÚ: Už teraz však možno rátať s nespokojnosťou viacerých horúcich kandidátov na členstvo, vrátane územne najrozľahlejšieho Poľska. Takýto postup je podľa nemenovaného predstaviteľa EÚ nevyhnutný pre umožnenie prestavby poľnohospodárskych štruktúr v jednotlivých krajinách. Ten istý zdroj, ktorého včera citoval aj britský denník Financial Times, uvádza, že ak by Poľsko obdržalo plnohodnotnú dotáciu z Bruselu, spôsobilo by to výrazné ekonomické deformácie a znížilo potrebu reštrukturalizácie tohto sektoru. Poľsko však požaduje plné dotácie, pretože – ako hovorí poľský diplomat, pôsobiaci v Londýne, Piotr Kozerski - inak by sa podkopala konkurencieschopnosť poľských farmárov, ktorí by nemali k dispozícii rovnaké dotácie, ako ich západoeurópski kolegovia: AUDIO: "V Európe prevláda názor, že poľské poľnohospodárstvo je také veľké, že by spotrebovalo veľkú časť dotácií. To je veľmi prehnané, pretože napriek veľkému počtu jestvujúcich fariem nie všetky - v podstate iba niektoré - by na ne mali nárok, a to kvôli pravidlám EÚ, ktoré určujú, aký veľký počet akrov obilia, či aké množstvo dobytka musia mať." Estónsko je na rozdiel od Poľska malou krajinou s relatívne malým podielom poľnohospodárstva na hospodárskom produkte krajiny. Lenže ani Talinn nestojí o dlhé prechodné obdobia. Podľa hovorkyne estónskej misie v Brusseli Ehdel Hallisteovej by mala Únia pristupovať k jednotlivým kandidátom rozdielne: AUDIO: "Individuálny prístup ku kandidátskym krajinám je v prípade poľnohospodárstva dôležitý, pretože stav tohto sektoru a taktiež uskutočnené reformy sú v týchto krajinách rozličné - a to by sa tiež malo zohľadniť pri riešeniach, navrhovaných počas rokovaní." Podľa politickej analytičky Heather Grabbeovej z londýnskeho Centra pre Európske reformy by však pridelenie plných poľnohospodárskych dotácií kandidátskym krajinám bolo veľkou chybou, pretože by to prispelo k výraznému narušeniu trhového vývoja v danom sektore. Súčasný rozpočet EÚ pre udeľovanie poľnohospodárskych dotácií sa končí v roku 2006, takže ak by prvé kandidátske krajiny vstúpili do EÚ v roku 2004, dva roky by dostávali iba čiastočné dotácie v zmysle schváleného rozpočtu. Hovorí Hether Grabbeová: AUDIO: "Otázkou je, čo sa stane v nasledujúcom rozpočtovom období od roku 2007 do roku 2013. To, čo majú teraz na mysli, je, že Komisia a ľudia, ktorí by chceli ukončiť rokovania s kandidátmi včas, teda do konca tohto roka, by radi odložili diskusie o rozpočte až po skončení prístupových rokovaní, aby tak nechali bokom otázku, čo sa stane po roku 2006." Tu by samozrejme išlo o klasickú vyjednávaciu taktiku EÚ, ktorá niekedy spočíva aj v dosahovaní pokroku presúvaním komplikovanejších otázok do budúcnosti. Pokračuje opäť Heather Grabbeová: AUDIO: "Pre kandidátov je to nevýhodné v tom, že nemôžu zaistiť svoj prístup k fondom po roku 2006, ale majú veľkú výhodu zabezpečením ukončenia prístupových rokovaní." Nebezpečie spočíva podľa Grabbeovej v tom, že EÚ môže veľmi ľahko uviaznuť v diskusii o poľnohospodárstve a nebude napokon schopná ukončiť prístupové rokovania včas. V najhoršom prípade by sa podľa nej mohlo zablokovať aj rozšírenie Únie smerom na Východ.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...