Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       30. január 2002 Slovenský parlament prijal deklaráciu o potrebe autonómnosti rozhodovania národných inštitúcií vo vzťahu k EÚ Mária Hlucháňová Parlament podvečer diskutoval o návrhu poslanca Róberta Fica na vyhlásenie referenda o privatizácii strategických podnikov. Hlasovať sa však bude až zajtra ráno. Prvou otázkou v referende by mala byť možnosť občanov odmietnuť, alebo odsúhlasiť spôsob privatizácie SPP, ktorý zvolila Dzurindova vláda, a to predať 49 percent akcií tohto gigantu. Keďže SPP je v týchto dňoch horúcou vnútropolitickou témou, ktorá doslova otriasa aj stabilitou vlády a koalície, boli namieste očakávania z masívneho nástupu odporcov vládneho projektu využiť tému aj na pôde parlamentu. Toto sa však nestalo, hoci opozícia mala diskusiu úplne vo svojej réžii. Okrem obviňovania premiéra Mikuláša Dzurindu a vicepremiéra Ivana Mikloša z netransaprentnosti transakcie, a ich napojenia na záujmy zo zahraničia, totiž nevedela jednoznačne ponúknuť inú alternatívu privatizácie SPP. HZDS a SNS predložili rôzne názory, od ponechania podniku v rukách štátu, cez predaj menšieho balíka akcií ako 49 percent, až po príchod strategického investora, ktorý by navýšil imanie a podobne. Najrazantnejšie vystupoval autor návrhu poslanec Róbert Fico. Spochybnil záväzok vlády predať nielen akcie, ale i odovzdať novému minoritnému vlastníkovi riadenie podniku cez akcionársku zmluvu. Okrem výzvy pre vládu, aby návrh takejto zmluvy zverejnila, Fico možnému investorovi odkázal: AUDIO: „Využijeme všetky právne cesty, aby sme takúto zmluvu napadli. Dôvodom je, že ak sme prijímali zákon, že štát si má zachovať 51-percentnú väčšinu, úmyslom zákonodarcu bolo zachovať kontrolu štátu nad SPP. Ak však vláda účelovo obíde úmysel zákonodarcu, ktorý hovorí o kontrole štátu nad SPP, tak takúto zmluvu budeme považovať za obchádzanie zákona, a budeme žiadať jej zrušenie súdnou cestou. Hovoríme to včas, aby každý investor dopredu vedel, že takéto riziko postupu tu je.“ V súvislosti s netrasparetnosťou predaja Róbert Fico uviedol: AUDIO: „V podnikateľských kruhoch sa hovorí o výške provízii 1 až jeden a pol percenta nie pre poradcu, hovoríme o politických sprostredkovateľoch tohto biznisu.“ Na obhajobu vlády vystúpil len Peter Tatár z OKS: AUDIO: „Je nutné sprivatizovať SPP, a netreba váhať sprivatizovať 49 percent. Ten záver ešte vyplýva z jednej veci, a to je dôveryhodnosť. Pretože akonáhle by sme sa správali tak, že príde jeden múdry človek, ktorý je Fico, a povie, že to treba ináč, no tak, samozrejme, že všetci povedia, že ak štát, národ, dá na takéhoto chytráka, tak to nie je dôveryhodná krajina.“ Následne charakterizoval poslanec Tatár aj aktuálne správanie sa nielen kolegu Fica ale aj postoje koaličnej SDĽ: AUDIO: „Sami chcú zničiť a vybrakovať SPP, a to ešte k tomu netransparentne, pretože ani oni nedávajú konkrétnu šancu ako by to robili ináč.“ Okrem dvoch hodín, ktoré poslanci venovali spomínanému návrhu na referendum, takmer celý deň hovorili o úplne inej téme. Bola to Deklarácia NR SR o zvrchovanosti členských a kandidátskych krajín voči EÚ. Predložili ju poslanci za KDH, a chceli ňou zdôrazniť výlučnú právomoc národných parlamentov a vlád rozhodovať o kultúrno-etických otázkach. Dokument parlament schválil, keď zo 101 poslancov zaň hlasovalo 59 poslancov tak koaličných, ako aj opozičných. Proti boli najmä poslanci SDĽ. Časť koalície a poslanci SMK sa hlasovania buď zdržali alebo nehlasovali vôbec. Za kresťanských demokratov deklaráciu predložil Vladimír Palko, ktorý apeloval na politikov, aby začali diskutovať o budúcnosti EÚ, do ktorej chce krajina onedlho vstúpiť ako plnoprávny člen. Dokument konkrétne uvádza, že národné parlamenty by mali mať výhradnú právomoc rozhodovať o veciach ochrany života a ľudskej dôstojnosti, ochrany rodiny, a o otázkach vzdelávania, výchovy a zdravotníctva. Zámer KDH ostro napadol Peter Weiss z SDĽ: AUDIO: „Návrh deklarácie je priam manifestom izolacionizmu a xenofóbie. Predkladatelia sa cieľavedome usilujú izolovať Slovensko od niektorých trendov.“ Viacerí poslanci na rozdiel od Weissa pochopili iniciatívu KDH ako možnosť pripojiť sa do diskusie o novej štruktúre únie. Takto hovoril šéf integračného výboru František Šebej: AUDIO: „Je treba v rámci EÚ zvážiť, či je dobré pre občanov únie prenášať bezmyšlienkovite a automaticky stále viac rozhodnutí z pôvodnej medzivládnej úrovne na úroveň nadnárodných inštitúcií, teda EK a parlamentu.“ Dodajme, že schválená Deklarácia by mala byť odovzdaná predsedovi Európskeho parlamentu, na čo NR SR splnomocnila Jozefa Migaša.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...