Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       4. február 2002 Adresátom deklarácie o kultúrno-etických otázkach je najmä slovenská spoločnosť Ivan Štulajter Päťdesiatdeväť poslancov minulý týždeň formou deklarácie odmietlo delegovať rozhodovacie právomoci v kultúrno-etických otázkach na orgány Európskej únie. Stalo sa tak na návrh kresťanských demokratov. Zdôvodnenie ponúkol ich podpredseda Vladimír Palko. Hovoril o nešťastnom postoji Európskej komisie a Rady Európy napríklad k otázkam interrupcií, mimomanželského spolužitia, k partnerstvám homosexuálov. Predseda KDH Pavol Hrušovský v tejto súvislosti dodal, že občania Slovenskej republiky musia žiť podľa božích zákonov - iba tak nadviažu na tradície predkov a zachovajú národné hodnoty. Hlavný vyjednávač Slovenskej republiky s Európskou úniou a podpredseda KDH Ján Figeľ v piatok v rozhovore pre Slobodnú Európu deklaráciu o kultúrno-etických otázkach interpretoval ako vklad Slovenska do diskusie o podobe únie. „Budúce reformy Európskej únie sa budú dotýkať inštitúcií, deľby kompetencií, prípadne ústavného rámca budúcej zjednotenej Európy, a preto diskusia o tom, vyjadrenie istých názorov a postojov je namieste.“ Ak to zhrnieme, vklad slovenského parlamentu do diskusie o podobe Európskej únie sa dá chápať tak, že kultúrno-etické otázky majú zostať vecou „národnej“ legislatívy, pretože nadnárodné orgány Európskej únie majú tendenciu posudzovať ich z hľadísk, odporujúcim kresťanským tradíciám. No aj preto, že ani orgány Európskej únie, ani Rady Európy nevnucujú členským štátom, ako majú postupovať pri právnej úprave interrupcií, eutanázie, registrovaného partnerstva homosexuálov, legalizácie mäkkých drog či ochrany rodín, vrátane tých „neúplných“, adresátom schválenej deklarácie je na prvom mieste slovenská spoločnosť a až potom Európa. Slovenská spoločnosť si musí predovšetkým ujasniť, akou sa chce stať, a to bez ohľadu na to, či bude, alebo nebude Slovensko členom únie. Už teraz je jasné, že len s odvolávaním sa na kresťanské korene a božie zákony nevystačí. Totiž aj samotné kresťanstvo a najmä jeho inštitúcie sú nositeľmi tak pozitívnych hodnôt, ako aj omylov a negatívnych činov. Z toho vyplýva, že si treba z tejto „ponuky minulosti“ vyberať. Inými slovami, diskusia o podobu Európskej únie je na Slovensku vlastne zápasom o podobu slovenskej spoločnosti. Pre pravidlá hry tohto zápasu je dobré, že okrem určitého „izolacionizmu“ v kultúrno-etických otázkach sa schválená deklarácia hlási k rešpektovaniu ľudských práv, obsiahnutých v nadnárodných dokumentoch, akými sú Všeobecná deklarácia ľudských práv a Záverečný akt helsinskej konferencie. Toto je totiž rámec, v ktorom sa môže viesť slobodná diskusia slobodných ľudí - aj o božích zákonoch. No rovnako podstatným rámcom zápasu o charakter slovenskej spoločnosti je aj jej schopnosť rešpektovať zákony.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...