Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. február 2002 Fiasko slovenského hokeja je varovaním pre slovenskú politiku Milan Nič Slovensko v týchto chvíľach oveľa viac prežíva neúspech svojich hokejistov v americkom Salt Lake City, ale nemalo by podceňovať ani varovný signál zo španielskeho Cáceresu. Ten je v istom zmysle ešte dôležitejší. ZOH sa totiž zopakujú o štyri roky a chyby slovenského hokeja sa budú dať napraviť. Rozširovanie Európskej únie sa však dlhé roky nemusí opakovať – so všetkými vážnymi dôsledkami pre slovenské ekonomické prostredie, tvorbu nových pracovných miest i celkový rozvoj krajiny. Smútok z vyradenia v olympijskom hokejovom turnaji možno ešte potrvá niekoľko dní. Smútok z vyradenia v rozširovaní EÚ by trval roky a ovplyvnil by možnosti celej jednej generácie. Prečo to zdôrazňujeme práve teraz? Preto, lebo sa ukázalo, že slovenský hokej sa opäť nedokázal poučiť. Po fiasku v Nagane cez víkend premárnil aj ďalšiu šancu na postup do záverečného olympijského turnaja. Opakované zlyhanie v národnom športe na rozhodujúcom turnaji núti klásť si otázku, či niečo podobné nezopakuje na jeseň pri rozširovaní NATO a EÚ aj slovenská politika. Vráťme sa ešte na chvíľu k hokeju: 4 roky stará trauma z Nagana mala predsa vybičovať slovenský hokejový zväz, trénerov i hráčov k takej príprave, hernej disiciplíne a taktike celého tímu, aby sa v rozhodujúcej chvíli nemuseli spoliehať na náhodu, momentálne improvizácie so zostavou a príchod tej-ktorej hviezdy z NHL. Nestalo sa. Namiesto toho sa niektorí funkcionári i hráči ešte pred turnajom unášali velikášskymi snami o medailách a vôbec nepripúštali, že nedostatočne zohratý tím môže naraziť už v kvalifikácii. Je úplne zbytočné vyhovárať sa na rôzne okolnosti, keď sa priamo na ľade prejavili dobre známe vlastné slabosti a dlhodobé nedostaky. A teraz späť k inému kvalifikačnému turnaju. Slovensko má dobre rozhraté rokovania o vstupe do EÚ, čo môže viesť k predčasnému záveru, že nech už to po voľbách dopadne pod Tatrami akokoľvek, Brusel s nami naisto ráta. Je to len ďalšia ilúzia. Európska komisia síce stále pripravuje veľké rozšírenie o desať kandidátov vrátane Slovenska, ale členské štáty už začali starostlivo rátať koľko ich to bude stáť. Ministri zahraničných vecí európskej pätnástky síce cez víkend formálne odsúhlasili návrh z Bruselu, aby do roku 2006 dali na tento účel 40 miliárd eur, ale tí najdôležitejší z nich k nemu vyjadrili vážne výhrady. Ak šéf francúzskej diplomacie Vedrine celkom otvorene a nediplomaticky tvrdí, že návrh Európskej komisie je príliš štedrý, čo na zajtrajšej schôdzke povie francúzsky minister financií? Od debaty o problémových kandidátoch na takejto neformálnej schôdzke môže byť neskôr veľmi blízko k spoločným krokom, ak sa nastolené varovania ukážu byť opodstatnené. Slovensko na rozdiel do Poľska a Cypru nemá v EÚ silného zástancu. Ak sa pätnástka rozhodne prísnejšie posudzovať uchádzačov a rozšíriť úniu nie o 10, ale o 8 či 9 kandidátskych krajín, aby mohla znížiť predpokladané náklady (alebo ich rozdeliť medzi menej krajín), vnútorné pomery na Slovensku jej v tom môžu výdatne napomôcť. Treba to povedať veľmi jasne: ak sa slovenská politika na čele s Vladimírom Mečiarom a Róbertom Ficom podobne ako slovenský hokej nepoučia z jedného vyradenia v prístupových procesoch, celej krajine hrozí, že si ho zopakuje. Potom sa celkom ľahko môže stať, že ani nie 3-miliónové postsovietske Lotyšsko s nižšiou životnou úrovňou nás predbehne nielen v hokeji, ale aj vo vstupe do EÚ. Až to by bola skutočná národná tragédia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...