Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       16. február 2002 Európsky parlament a jeho budúcnosť Miroslav Neoveský Európsky parlament bude hrať kľúčovú rolu pri rozširovaní Európskej únie smerom na Východ. Musí schváliť prijatie každého nového člena. Parlament však sám zápasí so zvyšovaním vlastnej demokratickej vierohodnosti a jeho legitimita je ohrozovaná stále klesajúcou účasťou voličov na voľbách do Európskeho parlamentu. Aj názory na to, ako by sa mal Parlament vyvíjať do budúcnosti sa značne rozchádzajú. S použitím materiálu korešpondenta Slobodnej Európy Breffni O´Rourkeho príspevok do vysielania spracoval Miroslav Neoveský. Koncom tohto mesiaca sa zíde honosne nazvaný „Konvent o budúcnosti Európy“. Jeho prvoradou a zároveň najťažšou úlohou bude predefinovať a pretvoriť inštitúcie Európskej únie tak, aby boli v stave vyrovnať sa s rozšírením Únie na východ. Medzi tieto inštitúcie patrí aj Európsky parlament, jediná demokraticky zvolená ustanovizeň v Európskej únii. Nečudo, že vedúci predstavitelia parlamentu sú odhodlaní využiť konvent na posilnenie právomocí zákonodarného zboru. Nový predseda Európskeho parlamentu Pat Cox k tomu povedal: AUDIO: „Počas nadchádzajúceho konventu, ktorý bude plánovať, ako najlepšie vyjadriť ústavnými a inštitucionálnymi prostriedkami cestu, ako riadiť a ako pristupovať k politike tejto novej a väčšej Európy, musí zohrať Európsky parlament dôležitú demokratickú rolu. Osobitne tým, že bude trvať na tom, aby sme mali demokratickú a demokraticky zodpovednú Európu, namiesto Európy technokratov.“ Coxovo trvanie na posilnení demokratickej kontroly záležitostí Európskej únie je v súlade s rozšíreným dojmom, že súčasná Únia je príliš „sivá“ a netransparentná. Zároveň však jeho výroky nechávajú bez povšimnutia fakt, že názory na také základné otázky, akou je napríklad úloha a zmysel Európskeho parlamentu, sa široko rozchádzajú. V podstate tu možno hovoriť o dvoch smeroch, či prúdoch: zástancov širšej integrácie, teda tých, čo uprednostňujú postupný vývoj smerom k európskej federácii a na druhej strane „euroskeptikov“, teda zástancov striktného obmedzenia moci európskych inštitúcií a uchovania čo najväčšej suverenity národných štátov. Podľa zástancov širšej integrácie by sa zo súčasnej Rady ministrov, orgánu v ktorom sa teraz rozhoduje, mala stať horná komora parlamentu, čosi na spôsob Senátu amerického Kongresu, ktorá by dozerala na zabezpečovanie práv členských krajín. Aj súčasný výkonný orgán Únie, teda Európska komisia by vplynula do parlamentu ako poradný zbor expertov. Za tejto novej konštelácie by bolo potom potrebné vytvoriť nový exekutívny orgán. Poslanec Európskeho parlamentu za nemeckú CDU Elmar Brok k tomu hovorí: AUDIO: „Potrebujeme silnejšiu európsku exekutívnu zložku, to je isté. Či ju nazvete „európskou vládou“, je vecou vkusu. Potrebujeme ju, lebo Rada ministrov ešte stále má isté legislatívne právomoci, ktoré nebude môcť vykonávať, keď bude Rada 25 členná, lebo by bola neefektívna.“ Poslanec Brok vyslovil zakázané slovíčko „vláda“, ktoré euroskeptici odmietajú. Pozostávajú najmä z Britov, Dánov a Švédov a uprednostňujú Európsku úniu, ktorá by bola trochu viac, ako oblasťou voľného trhu, akýmsi združením stále ešte suverénnych štátov. Presunutie väčších právomocí do Bruselu rozhodne odmietajú. Jedným z euroskeptikov je dánsky veterán Európskeho parlamentu Jens-Peter Bonde, ktorý k tomu hovorí: AUDIO: „Európske ustanovizne majú už teraz príliš veľa moci. Ak to porovnáte so Spojenými štátmi, tak v EÚ neexistujú obmedzenia na federálnej úrovni, ako v Amerike. V skutočnosti, je oveľa viacej centralizovanej moci v Bruseli, ako vo Washingtone.“ Názory zástancov širšej integrácie a euroskeptikov predstavujú dva vzdialené póly. Pravda, každodenná realita Európskeho parlamentu bude ešte dlhý čas niekde medzi týmito dvoma extrémami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...