Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       18. február 2002 Vláda je v časovej tiesni pri harmonizácii práva s EÚ Milan Žitný Predseda parlamentného výboru pre európsku integráciu František Šebej inicioval dnešné stretnutie poslancov so zástupcami vlády, vicepremiérkou Máriou Kadlečíkovou a štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí Jánom Figeľom, ktorí majú v agende otázky európskej integrácie, aby sa gesčný výbor parlamentu oboznámil so stavom rokovaní s EÚ a priebehu harmonizácie slovenských právnych noriem s európskou legislatívou. Zo stretnutia vyplynulo, že Slovensko sa dostalo do určitého časového sklzu a momentálne sa nachádza v časovej tiesni. Podrobnosti prináša Milan Žitný. Predseda parlamentného výboru pre európsku integráciu Františej Šebej vyslovil obavy z časového sklzu, pretože mnohé právne normy stále nie sú v parlamente, ďalšie ešte vláda ani neprerokovala a čo nebude predložené do parlamentu do konca apríla, nemá už veľkú šancu na schválenie v tomto volebnom období. To sa však týka nielen zákonov, alebo ich noviel, ale aj rôznych vládnych nariadení, ktoré tiež meškajú. Vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková uvítala iniciatívu gesčného parlamentného výboru. Podľa nej bude potrebné stretnúť sa s predsedom a podpredsedami NR SR a dohodnúť s nimi prioritné zaraďovanie zákonov, ktoré súvisia s harmonizáciou právneho systému SR s EÚ, pretože je tu aj sklz z minulého roka. AUDIO: "Ešte z minulého roka nebolo schválených 14 zákonov, teda zákony prioritné, ktoré sa týkajú najmä otázok životného prostredia, zákony, ktoré sú z hľadiska EÚ či predbežného uzatvárania kapitol rozhodujúce." Do konca roku 2002 má vláda predložiť do parlamentu 53 zákonov ako prioritné úlohy, z toho 42 sčasti veľmi komplikovaných noriem treba predložiť a schváliť ešte súčasným parlamentom, ak má byť koncom roku 2002 Slovensko pripravené na členstvo a zároveň, aby nebolo vyradené z prvej desiatky kandidátskych krajín. AUDIO: "Situácia je taká, že v januári prakticky nebola predložená ani jedna novela zákona či zákon na vládu SR." Zodpovednosť za tento stav nesú niektoré rezorty, ale aj útvary Úradu vlády SR pre európske záležitosti. "Zrejme bude treba veľmi konkrétne pomenovať tých, ktorí nesú za plnenie týchto úloh zodpovednosť," dodala vicepremiérka Kadlečíková. AUDIO: "Donedávna to boli ministerstvo hospodárstva a ministerstvo zdravotníctva. Situácia sa ale zmenila, množstvo tých zaostávajúcich úloh už splnili. Teraz sú to ministerstvo životného prostredia, ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo financií." Vicepremiérka Kadlečíková dodáva, že tieto rezorty nie sú v sklze kvôli zanedbávaniu úloh, ale ich rozsah je mimoriadne obrovský a vecne náročný. Zaostávajú pritom aj preklady jednotlivých nariadení, legislatíva nereaguje dostatočne promptne, čo si podľa vicepremiérky vyžaduje systémovejší prístup. Brzdou sú aj niektoré záležitosti z minulosti, ktoré súčasná vláda zdedila a tiež niektoré súčasné politické otázky, kauzy a z nich vznikajúce napätia a spory vo vládnej koalícii, ktoré niekedy dostávajú prednosť pred európskou agendou. AUDIO: "Toto napätie v koalícii nepomáha predkladaniu jednotlivých prioritných úloh a vidíme tu určité spomaľovanie práce, čakáme na každý zákon, schválenie v NR SR, aby sme mohli oznámiť do Bruselu, lebo Európska komisia uznáva len také zákony, ktoré už boli schválené v Národnej rade." Domácu pozíciu komplikuje aj situácia v členských krajinách EÚ, upozorňuje hlavný vyjednávač SR s EÚ, štátny tajomník zahraničného rezortu Ján Figeľ. Predseda parlamentného výboru Šebej a vicepremiérka Kadlečíková vyslovili obavy aj nad rôznymi iniciatívami poslancov, ktorí majú tendenciu pozmeňovacími návrhmi meniť charakter kľúčových právnych noriem, čím sa môžu dostať do rozporu s európskou legislatívou. František Šebej svoje obavy z pokračovania časového sklzu oprel aj o priebeh terajšej schôdze NR SR. AUDIO: "Keď si spočítate, čím sa zaoberal parlament od začiatku tejto schôdze, tak zistíte, že namiesto toho, aby sa venoval zákonom, sa venoval odvolávaniu vicepremiéra z dôvodov, ktoré sú viac ako absurdné, venoval sa deklarácii, ktorá sa venovala zákonu iného štátu, prijatého iným parlamentom - z môjho pohľadu úplnej zbytočnosti - venoval sa debate o BMG Invest, nebankovej spoločnosti, ktorá v tomto štádiu nemala čo hľadať na parlamentnej pôde. Takže v budúcnosti je potrebné počítať s tým, že pracovná kapacita parlamentu bude obmedzovaná týmto druhom ´tvorivosti a folklóru´."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...