Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. marec 2002 Snaha o zachovávanie kultúrnej identity v EÚ naráža občas na globalizáciu Gabriel Sedlák Súbežne s prehlbovaním európskej integrácie narastá v posledných rokoch vo väčšine členských krajín Európskej únie odpor voči rôznym druhom štandardizácie, ktorú integrácia prináša. Príspevok Slobodnej Európy je o ťažkostiach so zachovávaním regionálnych identít v boji s globalizáciou. Obavy z možnej straty miestnych zvykov a obyčajov či iných tradičných hodnôt v dôsledku posilňovania bruselskej byrokracie, poznáme už aj v kandidátskych krajinách. Príčinou je fakt, že integrácia vnútri európskej pätnástky sa dostala už tak ďaleko, že mnohé právomoci, v minulosti vykonávané na regionálnej úrovni, sa stali súčasťou spoločnej európskej agendy. A tak regionálni či miestni činitelia kdesi uprostred Fínska či na juhu Portugalska čelia chtiac-nechtiac rôznym direktívam z Bruselu. Aby sa zabránilo rôznym extrémom, kedy by už skutočne úradníci kdesi v ďalekej cudzine rozhodovali o veciach, o ktorých nemajú ani poňatia, zrodil sa návrh, ktorý dostal pred desiatimi rokmi oficiálnu podobu. Hovorí Gabriel Toggenburg z Európskej akadémie v talianskom Bolzane. AUDIO: „Riešenie, alebo to, čo bolo prezentované ako riešenie, sa objavilo v Maastrichtskej zmluve z roku 1992, kde Európska únia vytvorila tzv. Výbor regiónov, ktorý sa teraz pokúša ovplyvniť legislatívny proces únie. Tento výbor má 222 členov, ktorí sú regionálnymi a komunálnymi zástupcami.“ Tému ďalej rozvíja hovorca sekretariátu Výboru regiónov Patrizio Fiorilli. AUDIO: „Podľa zmluvy musia Európska komisia, Rada ministrov, alebo Európsky parlament s Výborom regiónov prednostne konzultovať prijímanie akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré by mohlo mať vplyv na regióny či mestá. Zhruba 75 percent legislatívy únie je uplatňovaných na regionálnej či miestnej úrovni. To znamená, že s nami konzultujú v podstate všetko okrem otázok diplomacie, obrany a financií.“ Problém je však v tom, že Výbor plní skutočne iba úlohu akéhosi konzultanta. Pokúša sa síce ovplyvňovať rozhodnutia orgánov únie, nemá však žiadnu možnosť čokoľvek na nich zmeniť. A tak veľakrát záleží iba na šikovnosti jednotlivých jeho členov. V Maastrichtskej zmluve sa členovia únie zaviazali rešpektovať kultúrnu rozmanitosť kontinentu. To je síce pekné, otázkou ale je, ako sa to darí v praxi v čase uplatňovania rôznych celoeurópskych regulácií, či vôbec postupujúcej globalizácie. Gabriel Toggenburg z Európskej akadémie v Bolzane upozorňuje na dôležitosť súdov v tejto otázke. Rovnováhu medzi záujmami spoločného trhu a kultúrnymi rozdielnosťami Európy stráži Európsky súdny dvor v Luxemburgu. Pre ilustráciu uvádza Toggenburg nasledujúci príklad z Írska: žena, uchádzajúca sa o prácu vo verejnom sektore, sa obrátila na súd, pretože sa odmietala naučiť pôvodný írsky jazyk, keltštinu. Jej ovládanie je pritom základným predpokladom pre výkon takéhoto zamestnania. Ona však trvala, no neúspešne, na tom, že podobná požiadavka porušuje jej práva, vyplývajúce z jednotného trhu. Hovorí Gabriel Toggenburg. AUDIO: “Európsky súdny dvor pomerne prekvapujúco vyhlásil, že Európska únia musí rešpektovať národné politiky, ktorých cieľom je zachovanie národnej identity malých štátov. Ľudia si potom samozrejme povedali, že toto rozhodnutie sa týka iba malých jazykov, ktoré sa čírou náhodou zhodujú s oficiálnym jazykom štátu.“ Avšak aj neskorší prípad, týkajúci sa používania menšinovej nemčiny na severe Talianska, potvrdil presvedčenie luxemburského súdu o potrebe zachovávať jednotlivé kultúrne identity. No Gabriel Toggenburg ponúka aj opačný príklad, týkajúci sa tzv. EFTA, čiže Európskeho pásma voľného obchodu. AUDIO: „Pred dvoma týždňami padlo rozhodnutie v otázke, či je možné chrániť islandský knižný trh v tom zmysle, že by boli zvýhodňovaní vydavatelia kníh, publikovaných v islandčine. A príslušný súd v Luxemburgu rozhodol, že by išlo o porušenie princípu spoločného trhu. Takže vidíte, aké dôležité je zdôrazňovanie hodnôt kultúrnej rôznosti, a Európska únia to robí čoraz častejšie.“ Otázka identity v Európskej únii po blížiacom sa rozšírení smerom na východ nestratí na aktuálnosti. Naopak, dá sa očakávať, že s pribúdajúcim počtom národov a menšín bude akýchsi ohnísk odporu voči európskej unifikácii ešte viac. Určite sa netreba obávať toho, že by sa niektorý z členov veľkej európskej rodiny chcel dobrovoľne vzdať vlastných osobitostí. Zároveň by však Európania nemali brániť tým zdravým trendom, ktoré starému kontinentu iba pomôžu a posilnia ho.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...