Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       19. marec 2002 Premiér SR varoval v Bruseli pre nacionalizmom Marián Bednár Premiér Mikuláš Dzurinda považuje dvojdňovú návštevu Bruselu, kde mal možnosť hovoriť s poprednými činiteľmi Európskej komisie a poslancami Európskeho parlamentu, za úspešnú. Podľa neho je podstatný fakt, že po vyjadreniach maďarského premiéra Viktora Orbána, si mali možnosť európski činitelia v krátkom časovom slede vypočuť aj slovenské stanovisko a pohľad na otázky európskej integrácie. Čo sa týka niektorých otvorených otázok spolupráce V-4 a hlavne témy Benešových dekrétov, Mikuláš Dzurinda získal dojem, že pohľad EK nie je definitívny: AUDIO: "Myslím si, že sa ešte len usporadúva mienka alebo europoslanci si formujú názor na túto tému, ktorá latentne existovala v niektorých kruhoch a teraz v európskom volebnom roku sa dostala na povrch." Mikuláš Dzurinda uviedol, že pri všetkých svojich rozhovoroch a vystúpeniach v Bruseli varoval pred eskaláciou nacionalizmu v strednej Európe. AUDIO: "Nacionalizmus je veľmi zlý nech sa odohráva v ktorejkoľvek krajine. A zvlášť Európa v minulom storočí si mohla overiť akým zlom je nacionalizmus a nie tak dávno sme videli, čo to urobilo na Balkáne. V tomto duchu som pred europoslancami vystúpil, v tomto duchu som o tom hovoril. Hovoril som o tom, že Benešove dekréty sú vecou minulosti, témou, ktorá dohorela respektíve uhasína." RFE: Nie je alibistický postoj európskych predstaviteľov, že sa to má vyriešiť samo v stredoeurópskom priestore? To, čo ste počuli a dosiahli v Bruseli, ste s tým spokojný? M. Dzurinda: "Ja som predovšetkým využil tie možnosti, ktoré som mal, aby som prezentoval slovenský postoj. Aby som svojím hlasom prispel k formovaniu mienky poslancov, ktorí možno časom budú o týchto veciach vážne diskutovať. Nezabudol som zdôrazniť, že slovenský parlament už prijal vyhlásenie nad odsunom karpatských Nemcov." Premiér v otázke Benešových dekrétov uviedol, že v súvislosti s nimi neuvažuje len v politickej rovine, ale aj v morálnej, a urobí všetko pre nájdenie prijateľného riešenia. K možnosti, že Národná rada SR prijme vyhlásenie, v ktorom by v istých rámcoch vyslovila poľutovanie nad tými prípadmi, v ktorých ide preukázateľne o nevinné obete Benešových dekrétov, uviedol premiér Dzurinda nasledovné: AUDIO: "Pozrite sa, keby sme išli týmto smerom, tak kladiem rečnícku otázku, kto a kde sa zastaví? Vieme akým vývojom prešli Slováci, povedzme len v 20. storočí. Museli by sme sa vrátiť nielen do rokov 45, ale klaďme si otázky čoho dôsledkom boli Benešove dekréty. Či sa niekto niekedy ospravedlnil za Mníchovský diktát a Viedenskú arbitráž. To nebude mať konca." Zároveň však dodal, že ktorýkoľvek občan, ktorý by mal pocit, že sa stal obeťou Benešových dekrétov môže využiť právnu cestu: AUDIO: "Ktorýkoľvek človek dnes v ktoromkoľvek kúte Európy ak si myslí, že bol poškodený takpovediac pod rúškom Benešových dekrétov, pričom sa ho netýkali, má všetky možnosti sa dovolávať svojich práv v rámci zákonodárstva nielen svojej krajiny alebo povedzme inštitúcií európskych." Predseda vlády Mikuláš Dzurinda po svojej bruselskej návšteve oceňuje skutočnosť, že Benešove dekréty zostali problémom mimo prístupových rozhovorov: AUDIO: "Myslím si, že nejako hlboko sa ponárať do tohoto obdobia nemá zmysel. Dnes, keď stojíme na prahu nie nového prerozdelenia sveta, ale na prahu globalizácie, tak Maďarská republika, Česko a Slovensko sa musia pozerať dopredu, začleniť sa do euroatlantických štruktúr." Čo sa týka maďarského krajanského zákona, ktorý taktiež traumatizuje slovensko-maďarské vzťahy, premiér Mikuláš Dzurinda vyslovil nádej, že sa vrátia do racionálnej polohy. AUDIO: "Tam som vyjadril presvedčenie, že táto téma je predovšetkým témou maďarskej vlády, že som pripravený kedykoľvek podpísať dokument, ktorý vráti naše vzťahy na vynikajúcu úroveň ku ktorej sme sa dopracovali za tri roky a päť mesiacov súčasného volebného obdobia."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...