Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       21. marec 2002 Slovensko uzavrelo v Bruseli náročnú kapitolu DANE Attila Lovász Slovenskí vyjednávači dnes úspešne uzavreli jednu z najnáročnejších kapitol prístupových rokovaní s Európskou úniou, kapitolu "dane", čím počet uzavretých kapitol vzrástol na 23. Rokovania o daniach trvali 15 mesiacov, čo poukazuje na citlivosť ako Bruselu tak aj Bratislavy na jednotlivé položky, najmä na sadzby nepriamych daní. Prieťahy v rokovaniach zapríčinila najmä spotrebná daň na lieh a na cigarety a tabakové výrobky. Európskou komisiou zavedená daňová sadzba by totiž znamenala náhle a výrazné zvýšenie cien týchto výrobkov. Prechodné obdobie na cigarety potrvá do roku 2009, pri predpoklade vstupu v roku 2004. Čo znamená, že ceny cigariet sa budú zvyšovať postupne. Drobní výrobcovia páleného liehu môžu počítať s trvalou výnimkou na zníženú 50 percentnú sadzbu spotrebnej dane. Ak by sme skúmali morálne hľadiská týchto ústupkov, možno by mohli občania Slovenska namietať, že predsa nešlo o životne dôležité komodity. Dodajme však, že zvýšenie cien nemalo nikdy za následok zníženie spotreby tabaku a alkoholu, teda na výrazné zvýšenie by doplatili v prvom rade rodiny fajčiarov a konzumentov alkoholu. Oveľa dôležitejší sa zdá byť výsledok v oblasti energetiky. Hovorí hlavný vyjednávač, štátny tajomník rezortu zahraničia Ján Figeľ. AUDIO: "Nevzrastie cena plynu, elektrickej energie a tepla." Ján Figeľ povedal našej rozhlasovej stanici aj to, akým spôsobom sa rieši rozdielna - teda nižšia - sadzba dane z pridanej hodnoty na spomenuté energie. AUDIO: "Podarilo sa nám vynegociovať jednoročné technické obdobie, po ktorého uplynutí bude môcť Slovensko uplatňovať trvalú výnimku na zníženú sadzbu DPH v oblasti cien plynu a elektrickej energie." K tomu sa pripája prechodné obdobie na nižšiu sadzbu DPH na teplo do roku 2008 a na stavby a stavebné práce do roku 2007. Čo to pre slovenského občana znamená? Súčasná prax je na Slovensku taká, že daň z pridanej hodnoty je stanovená na 23 percent (je teda o 5 percent vyššia, než európsky priemer), pričom na sociálne citlivé a štátom preferované položky sa uplatňuje znížená sadzba. Do roku 1999 to bolo 6, tretí rok je to 10 percent. Prax EÚ je odlišná - tam je sadzba DPH nižšia, ale jednotná. Aquis communitaire umožňuje maximálne dve sadzby na prechodné obdobie, možnosť trvalej výnimky sa ukazuje ako obrovský úspech tímu pod vedením Jána Figeľa. Ak by sa pristúpilo priamo na prax EÚ, znamenalo by to zvýšenie sadzby na 23 percent a Bratislava by mohla v týchto položkách znižovať ceny štátnymi zásahmi už len celoplošným znížením DPH. V súčasnom stave verejných financií to však pravdepodobne nebude schodná cesta. Ďalším výsledkom je trvalé oslobodenie od registrácie platcu DPH pre malých podnikateľov do ročného obratu 35 tisíc eúr - teda asi 1,5 milióna korún. Znamená to udržanie alebo zníženie cien skoro všetkých služieb a remeselných živností. Spolu so zavedenou paušálnou daňou je to významný krok pre udržanie životaschopnosti ale aj konkurencieschopnosti podnikateľov, ponúkajúcich služby práve pre domácnosti. Bratislavu ešte čakajú ďalšie zložité rokovania v otvorenej kapitole 29 - rozpočtové pravidlá. Východiská k týmto rokovaniam vznikli na ministerstve financií počas šéfovania Brigity Schmögnerovej a to najmä v oblasti hospodárskej súťaže. Opäť Ján Figeľ: AUDIO: "Zložité konzultácie prebiehajú v oblasti hospodárskej súťaže, kde sa snažíme o konvertovanie poskytovaných daňových úľav do akceptovateľnej formy štátnej pomoci." Bratislava totiž používa nepriamy štátny zásah - daňové úľavy - pre investorov, ktorí prinášajú priame investície a stavajú takpovediac na zelenej lúke. Tieto úľavy začali ponúkať najprv okolité štáty, čím si pritiahli významných investorov. Slovensko na túto prax pristúpilo vlani, ale výsledky takéhoto opatrenia majú byť dlhodobé. Daňové prázdniny ako také nie sú v EÚ bežnou praxou, bežná prax je však nepriama štátna pomoc. Do tejto podoby by sa mali dostať aj daňové úľavy, je totiž logické, že podkapitalizovaná ekonomika malej krajiny bez priamych investícií jednoducho nemá šancu prežiť. Ďalšie náročné rokovania čakajú vyjednávačov v apríli a to v kapitole poľnohospodárstvo. Podľa Jána Figeľa je výhodou, že Európska komisia konkrétnymi vyhláseniami už pripravila východiská k rokovaniam.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...