|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
8. apríl 2002
|
Maďarskí voliči odmietli extrémizmus, začal sa boj o podobu štátu, vstupujúceho do Európskej únie
|
Attila Lovász
|
"Môžeme to zbaliť, pre nás sa to tu končí," boli slová predsedu "Le Penovskej" Strany maďarského života a pravdy Istvána Csurku. Výsledok jeho strany v nedeľných maďarských parlamentných voľbách bol odkazom voličov, že i keď je u južných susedov Slovenska nacionalizmus prítomný, relevantnú úlohu v politike nemá. Nemá napriek tomu, že vláda Viktora Orbána sa správala národno-konzervatívne a tiež netlmila prejavy xenofóbie a intolerancie, vďaka čomu sa mnohí pozorovatelia domnievali, že Csurka pomôže Orbánovi vytvoriť novú vládu. Csurka odchádza a s ním aj ďalšia zaujímavá figúrka maďarskej politiky po zmene politického režimu József Torgyán.
Kontroverzný maloroľník, sám seba označujúci za záchrancu národa, ako minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Orbánovho kabinetu rozvinul klientelizmus a rozhadzovanie verejných financií do extrémnych rozmerov. Jeho projekt exportu čerešní do Chile leteckou spoločnosťou Malév, kde predsedníčkou dozornej rady bola jeho nevesta, bol poslednou kvapkou v pomyselnom pohári a Orbán sa ho pred rokom zbavil. Zbavili sa ho aj voliči. Výsledok 0,7 percenta hovorí sám za seba. Dodať k tomu, že Thürmerova autentická komunistická strana je tiež mimo hru, je len konštatovaním tradičného odmietania postkádárovského režimu maďarskými voličmi.
Nedeľné prvé kolo maďarských parlamentných volieb však má odkaz aj pre Slovensko. Po prvé. Nik nepochybuje o kontinuálnom vývoji krajiny, socialisti v roku 1996 úspešne doviedli krajinu do NATO, pravdepodobne ju s liberálmi dovedú aj do Európskej únie. Zmenia sa však "nuansy" zahraničnej politiky. Pravdepodobne bude zažehnaná otázka Benešových dekrétov, ktoré Orbánovi pomohli k zničeniu Csurku, nezabezpečili mu však dostatočnú podporu na vládnutie. Asi sa tiež rýchlejšie dospeje k dohode s Bratislavou v otázke krajanského zákona - liberálne zázemie Kovácsovského modelu zahraničnej politiky na to svoju výbavu má. Na druhej strane treba vidieť, že ani socialisticko-liberálny záprah nezmetie definitívne zo stola otázku maďarských krajanov žijúcich v susedných krajinách. Zahraničná politika László Kovácsa, predsedu socialistov ešte v bývalej Hornovej vláde, stavala na troch pilieroch: integrácii, susedských vzťahoch a menšinách. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento zahraničnopolitický postoj Kovácsom vedenej a liberálmi doplnenej politickej elity mal v niečom zmeniť.
Ďalším odkazom pre Slovensko je však varovný prst v podobe odmietnutia štedrej štátnej dotačnej a subvenčnej politiky. Na počudovanie práve konzervatívny Fidesz bol stranou, ktorá zožala pozitívne výsledky Bokrosovho stabilizačného balíčka a začala peniaze daňovníkov používať na veľkolepé štátne projekty. O tom, že treba postaviť národné divadlo (zbúrané v roku 1969 kvôli výstavbe metra) nebol v spoločnosti spor. Ale miliardy stojace pompézne oslavy národných sviatkov, veľkolepý štátny (a klientelizmom páchnucí) podporný program pre podnikateľov už úrodnú pôdu nenašiel. Klady Orbánovskej rozpočtovej politiky sľúbil Medgyessi ponechať. Určite tak zostane doplnkový dôchodok pre najchudobnejších dôchodcov, celoplošné vyplácanie rodinných dávok, ale aj odpustenie daní z príjmov pri troj a viacdetnej rodine. Zostanú asi aj študentské pôžičky, pričom zrejme padne megalomanský plán letnej olympiády v Budapešti a prehodnotia sa aj štátne projekty výstavby diaľnic. Orbán vlastne doplatil na to, čo na Slovensku je stále skôr lákadlom voličov - na starostlivý, centralizovaný štát so štedrým znovurozdeľovaním. Paradoxom maďarskej politiky asi zostane, že ľavicové vlády prijímajú pravicové modely a pravicové skôr zasa tie ľavicové. A to napriek varovaniu Viktora Orbána, ktorý po sčítaní výsledkov povedal:
AUDIO: "Necelé percento voličov rozhodlo o tom, že veľmi tesný výsledok volieb bude znamenať pre Maďarsko socialistickú budúcnosť."
Aká bude budúcnosť, to sa maďarskí občania dozvedia v nasledujúcich štyroch rokoch aj v procese integrácie krajiny do EÚ. Maďarské voľby však neboli, a v tejto krajine už pravdepodobne ani nebudú, osudové.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|