Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       9. apríl 2002 Proces rozširovania EÚ v kritickej fáze Jaroslav Rozsíval Rozširovanie EÚ smerom na východ sa dostáva do kľúčovej fázy. Európska komisia by v najbližších dňoch mala oficiálne oboznámiť kandidátske krajiny so svojim kontroverzným plánom spoločnej agrárnej politiky. Podľa Bruselu by však pokračujúce výhrady niektorých členských štátov Únie voči súčasnému spôsobu financovania pôdohospodárskeho sektora mohli ohroziť celý prijímací proces. Ako sme vás už viackrát informovali, výkonný orgán Európskej únie - Európska komisia – vypracoval začiatkom tohto roka plán financovania agrárneho sektora nových členských štátov po rozšírení Únie, ktorý narazil na rôznorodé reakcie predstaviteľov kandidátskych krajín, vrátane spoločného odmietavého stanoviska krajín tzv. Visegrádskej štvorky. Plán, ktorý doteraz Európska komisia nepredložila kandidátom na rokovania, ráta s tzv. postupným spôsobom financovania agrárneho sektora. Súčasná úroveň dotovania pôdohospodárstva členských krajín EÚ by sa tak mohla uskutočniť v nových členských štátoch až po siedmich až desiatich rokoch. Brusel odôvodňuje svoj návrh potrebou reštrukturalizácie zaostalých agrárnych sektorov strednej a východnej Európy. Vo vnútri Európskej únie zároveň prebieha diskusia o potrebe reformy celého systému financovania agrárneho sektora, ktorý je podľa niektorých názorov príliš nákladný. Bez ohľadu na oprávnenosť takýchto názorov je však v hre oveľa viac ako to, koľko eúr, zaslaných z Bruselu, stojí vlastne chov jednej kravy v Portugalsku či Grécku. Lepšie povedané, či sa takáto krava ešte má právo nazývať portugalskou, gréckou, alebo radšej iba európskou. Podľa predstaviteľov EÚ sa totiž medzitým rokovania o rozšírení Únie ocitli v kritickej fáze – každé väčšie spory ohľadom spoločnej európskej agrárnej politiky by mohli preto vyústiť do spomalenia časového harmonogramu celého procesu rozšírenia. Kto za to môže – je, samozrejme, otázka na mieste, ale nás by malo predovšetkým zaujímať to, že v hre je aj termín prijatia Slovenska do EÚ. Pripomeňme, že bruselská centrála EÚ ráta s rozšírením o prvú skupinu kandidujúcich krajín v roku 2004. Podľa vysokého predstaviteľa Španielska, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, Ramona de Miguela, v prípade spájania otázky reformy agrárneho sektora s otázkou rozširovania by sa celý rozširovací proces mohol oddialiť až do roku 2007. De Miguel to vyhlásil v reakcii na výzvy niektorých členských štátov na reformu súčasného systému financovania agrárneho sektora, známeho ako Common Agricultural Policy. Jeho hovorkyňa Isabel Rico pritom zdôraznila: "Španielske predsedníctvo EÚ trvá na tom, že nebude spájať otázky reformy agrárneho a regionálneho sektora s rozširovaním, pretože by to ohrozilo rozširovanie v tom zmysle, že by sa muselo odložiť." Podľa hovorcu európskeho komisára pre agrárnu politiku Gregora Kreutzhubera zastáva Európska komisia v otázke podmieňovania rozšírenia Únie reformou agrárneho sektora pragmatický postoj: "Takýto prístup nechceme sledovať, pretože by to automaticky znamenalo, že rozširovanie by sa muselo odložiť. Takže si myslíme, že jediný vhodný prístup je robiť dve veci paralelne - tlačíme na pokračovanie v prístupových rokovaniach a zároveň diskutujeme o budúcom vývoji spoločnej agrárnej politiky." Spomalenie prijímacieho procesu by totiž podľa hovorcu európskeho komisára Fischlera iba negatívne ovplyvnilo verejnú mienku v kandidátskych krajinách a nahrávalo by do rúk tým, čo majú blízko k extrémnym názorom. Opäť sa tu natíska otázka – kto za to môže? Vráťme sa však radšej späť na začiatok – teda k navrhovanému plánu financovania agrárneho sektora: Spory medzi Bruselom a kandidátmi ohľadom plánu tzv.postupného dotovania pôdohospodárstva nových členských krajín môžu takisto vyústiť do oddialenia celého prijímacieho procesu. Je však otázne, ako chcú kandidátske krajiny prinútiť Brusel k štedrejším dotáciám, keď na to Brusel nebude mať? A ako budú reformovať svoje zaostalé poľnohospodárstvo, keď ich výrobky nebudú schopné konkurencie a štát nebude mať na dofinancovanie výroby? Otázkou teda je, či budú krajiny Visegrádskej štvorky aj naďalej trvať na odmietavom stanovisku k bruselskému plánu agrárnych dotácií, ale aj ako flexibilne budú vedieť využívať iné spôsoby financovania, ako napríklad jestvujúce granty zo štrukturálnych fondov agrárnych programov Európskej komisie. Rozhodnúť sa bude ťažké – faktom však je, že pre budúcnosť mnohých kandidátskych krajín je otázka financovania agrárneho sektora kľúčová. A rok 2004 je už doslova za rohom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...