Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       15. apríl 2002 Rokovania o krajanskom zákone "zabrzdili" voľby v Maďarsku Oľga Štefucová Dvojstranné slovensko-maďarské rokovania o uplatňovaní zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách "zabrzdili" parlamentné voľby. V čase vrcholenia maďarskej predvolebnej kampane sa jej súčasťou stala aj táto otázka. A dnes ešte nie je jasné, akým smerom sa budú diplomatické rozhovory uberať po vzniku novej vlády v Budapešti. V hre sú totiž aj blížiace sa voľby na Slovensku. Slovo má Oľga Štefucová. Predvolebný čas v susednej Maďarskej republike ukázal, že táto téma sa dá vhodne uplatniť aj v predvolebných "agitkách", čas na diplomatické rozhovory ustal a problém diplomacie oboch krajín dosiaľ nikam neposunuli. Hovorí štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo: AUDIO: "Maďarská strana zvolila taktiku, ktorá viedla k tomu, že tá diskusia o texte sa dostala na vedľajšiu koľaj a začala sa diskusia - respektíve náš maďarský partner mal snahu diskutovať o jednotlivých aspektoch maďarského prístupu k problematike riešenia starostlivosti o svoje menšiny v zahraničí." Pritom takýto vývoj vzájomných rozhovorov o možnom uplatňovaní krajanského zákona v zahraničí nasledoval po tom, čo sa ešte v decembri minulého roka diplomacie oboch krajín dohodli, že o zákone ako takom nemá zmysel na tejto úrovni diskutovať, keďže prístupy Maďarska a Slovenska k tejto právnej norme sú diametrálne odlišné a nekompatibilné. Dnes sa čaká na výsledky parlamentných volieb a ich víťaza. Od tohto momentu sa bude odvíjať zrejme aj osud krajanského zákona. Problém však zďaleka nemožno označiť za "odsunutý na okraj stola", o stanovisko Slovenska a postup vzájomných rokovaní sa dnes na návšteve SR zaujímal aj poradca vysokého komisára pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Walter Kemp. Na otázku našej rozhlasovej stanice, či slovenskej strane tlmočil nejaké stanovisko OBSE ohľadom uplatňovania krajanského zákona štátny tajomník Jaroslav Chlebo povedal: AUDIO: "Nie. Práve naopak, chcel počuť, aký je aktuálny stav vecí a akú perspektívu vidíme z hľadiska riešenia tejto problematiky do najbližšej budúcnosti. RFE: Môžem sa teda opýtať na tú perspektívu? J. Chlebo: Tá perspektíva z nášho pohľadu je jednoznačná. Budeme naďalej sa usilovať hľadať zhodu s maďarskou stranou o tom, aby sme si vyjasnili jednoducho priestor a spôsob postupu oboch strán. Pretože určité princípy, nielen medzinárodnoprávne, ale aj princípy, ktoré panujú v politickej oblasti - osobitne v oblasti vzťahov medzi štátmi - musia byť rešpektované. A v tejto súvislosti máme viaceré a závažné dôvody na to, aby sme tvrdili, že postup nášho maďarského partnera z toho rámca veľmi výrazne vybočuje." Aj jednotlivé strany slovenskej politickej scény - s výnimkou SMK - sa zhodujú v názore, že maďarský krajanský zákon nie je dobrý. Nehodnotia pritom jeho účinnosť na domácom území, výhrady sú výlučne voči jeho uplatňovaniu za hranicami Maďarska, pričom jeho konštrukcia s tým počíta. Naviac, prijatiu zákona a jeho uplatňovaniu nepredchádzala konkrétne so Slovenskom žiadna dohoda. Predstavitelia niektorých politických subjektov však obrátili svoju kritiku aj voči slovenskej diplomacii, ktorej vyčítajú pomalosť a nerozhodnosť v prístupe k riešeniu tohto problému. Hovorí poslanec a predseda OKS Peter Tatár: AUDIO: "Chybou slovenskej diplomacie je, že nezachytila tento trend a že nevyjednávala účinne od začiatku. A na tú chybu doplácame aj zbytočnými politickými napätiami, ktoré sú možno škodlivejšie, ako účinky toho maďarského zákona u nás." Peter Tatár je stále presvedčený, že s Maďarskou republikou je v tejto súvislosti potrebné uzavrieť medzinárodnú zmluvu, ktorá by trecie plochy vo vzájomných dvojstranných vzťahoch odstránila. OKS si zároveň myslí, že na zlý maďarský zákon nie je dobré reagovať zlým slovenským zákonom, čo podľa Tatára platí v prípade návrhu KDH, či SNS. AUDIO: "Je podľa mňa lepšie, ak sme neprijali takéto zákonné protiopatrenia, ale musíme zosilniť intenzívny diplomatický tlak a dostať pokiaľ možno maďarskú stranu naspäť do nejakých medzinárodnoprávnych koľají." Všeobecne by teda v prípade uplatňovania zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách mala slovenská diplomacia zareagovať pružnejšie a nespoliehať sa na to, že zákon ani podľa Európskej únie nie je kompatibilný s európskym právom. Jeho platnosť je síce obmedzená vstupom Maďarskej republiky do EÚ, dnes však nikto nemôže s istotou povedať, či to bude v roku 2004 a či sa tam oba susediace štáty dostanú naraz.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...