Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       22. apríl 2002 J. Rupnik o úspechu Le Pena a nepriaznivom kontexte pre rozširovanie EÚ Milan Nič Francúzsko i celú Európu doslova šokoval úspech extrémistu Jeana Marie Le Pena. V úvodnom kole francúzskych prezidentských volieb včera dostal 17 percent hlasov a postúpil do druhého kola, v ktorom sa stretne so súčasnou hlavou štátu Jacquesom Chiracom. Ľavicový premiér Lionel Jospin skončil až na treťom mieste a už ohlásil odchod z politiky. Francúzske denníky označujú nečakaný výsledok prvého kola prezidentských volieb za „politické zemetrasenie“. Na to, v čom toto zemetrasenie spočíva, sa Milan Nič opýtal parížskeho politológa Jacquesa Rupnika: Rupnik: Klasický model francúzskej politiky, kde máme pravicu a ľavicu, a kde sa v druhom kole prezidentských volieb vždy stretnú jej kandidáti, bol zásadným spôsobom narušený. Fakt, že druhé kolo sa teraz bude konať medzi pravicou a krajnou pravicou, vlastne znamená, že bolo prelomené určité tabu, a že systém politickej reprezentácie vo Francúzsku v tej podobe ako sme ho poznali doteraz spochybňuje značná časť francúzskych voličov. RFE: Čo sa pokladá za hlavné faktory Le Penovho úspechu? Prečo sa mu v týchto voľbách podarilo pritiahnuť až také veľké percento voličov, že sa dostal do druhého kola? Rupnik: Do druhého kola sa dostal jednak preto, že veľa ľudí neprišlo voliť, pretože postup Chiraca a Jospina považovali za jasnú vec. To nám oznamovali všetky prieskumy a všetky médiá to neustále opakovali. Takže asi 30 percent ľudí napokon vôbec neprišlo k urnám. Mali sme tu 16 kandidátov, pričom najmä hlasy ľavice boli tentoraz veľmi roztrieštené. A po druhé, predvolebná kampaň sa viedla prakticky iba na jednu tému – problém bezpečnosti a kriminality. Samozrejme, akonáhle sa kampaň dostane na túto parketu, tá je vo Francúzsku už dávno obsadená Le Penom. RFE: Dá sa povedať, že Le Penovi pomohla vlna podpaľačských útokov na židovské synagógy, ktorá sa vo Francúzsku nedávno rozmohla po vyostrení izraelsko-palestínskeho konfliktu na Blízkom východe? Rupnik: No určite to k tomu prispelo. Na jednej strane je to celý medzinárodný kontext ohrozenej bezpečnosti Západu tak ako vznikol po vlaňajšom 11. septembri. A po druhé, ako ste spomenuli, boli tu nedávne atentáty na synagógy a vôbec atmosféra napätia medzi komunitami prisťahovalcov z arabského sveta - vo Francúzsku je to asi 5 miliónov ľudí – a židovskou komunitou. Teda importovaný konflikt z Blízkeho východu, ktorý dal mnohým Francúzom akýsi pocit zneistenia. Spojil sa s tým všeobecný problém kriminality, čo bol kontext, ktorý Le Penovi samozrejme veľmi pomohol. RFE: Ale predsa len tento úspech Le Pena zapadá do širšieho trendu. Sledujeme vlnu nástupu politikov krajnej pravice ako je Joerg Haider v Rakúsku, alebo politikov na pomedzí extrému ako je taliansky premiér Silvio Berlusconi... Rupnik: Určite nejde len o Francúzsko, je to širší celoeurópsky trend. Vlani boli voľby v Dánsku, ktoré sa niesli na tú istú tému – populizmus mobilizuje proti imigrácii, proti cudzincom. A presne v tom istom duchu sa teraz vedie aj kampaň v Holandsku. Vystupuje tu fenomén, ktorý som pôvodne označoval ako „alpský populizmus“, pretože sa prevažne týkal alpského regiónu, či už to bol Bossi v severnom Taliansku, Blocher vo Švajčiarsku, alebo Haider v Rakúsku. A do istej miery na túto strunu hrá aj Stoiber v Bavorsku. Teraz však vidíme, že sa to rozrastá po Európe, že z toho bude vážny problém pre celú EÚ. RFE: Čo môže tento trend urobiť s rozširovaním Európskej únie – aj vzhľadom na obavy obyvateľstva časti jej členských krajín z prílevu lacnej pracovnej sily z východu? Rupnik: Samozrejme, že to vytvára veľmi nepriaznivý kontext pre rozširovanie EÚ. Rozširovanie predsa znamená otvoriť sa na východ tzv. chudobnejším susedom, ktorých málo poznáme. Susedom, ktorí sú často spájaní s migračným tlakom alebo konkurenciou na pracovnom trhu. A po druhé, do roku 2004 má prostredníctvom Konventu vzniknúť nová európska ústava. Čo si myslíte, aká asi bude, keď po celej Európe sledujeme nástup pravice alebo krajnej pravice, ktorá veľmi tvrdo obhajuje princípy národnej suverenity a žiada uzavrieť hranice? Tento trend bude určite jednak brzdou prehlbovania integračného procesu v rámci EÚ, a jednak bude vytvárať nepriaznivé podmienky pre jej pripravené rozšírenie na východ.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...