Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       26. apríl 2002 Osud eurozákonov, predložených vládou, majú v rukách poslanci Jana Pankovčínová Vláda síce v stredu schválila celý balík zákonov, ktoré súvisia s plnením integračných úloh pre vstup do Európskej únie, niekoľko zákonov však stále neprerokovala. Viac už v príspevku Jany Pankovčínovej. Vicepremiér pre legislatívu Ľubomír Fogaš k chýbajúcim zákonom priradil zákon o elektronickom obchode, zákon o ochrane krajiny a prírody a školský zákon. Prvé dva museli byť vrátené na prepracovanie, a čo sa týka školského zákona, vicepremiér Fogaš zdôraznil, že nejde ani tak o vecný problém, ako o politický. Podľa neho ho niektoré strany zablokovali na koaličnej rade. Na našu otázku, ktoré strany zákon odmietajú a z akých dôvodov, Fogaš reagoval slovami: AUDIO: "Dôvody nepovedal nikto, ale výhrady vznieslo KDH." RFE: Ale muselo to niečím dôvodiť, predpokladám... Ľ. Fogaš: "Nedôvodnilo ničím, iba tým, že sme na konci volebného obdobia, že ide o reformu, ktorá by sa tak či tak spustila až o rok a ten návrh zákona v tejto chvíli naozaj nebol ani tak pripravený, aby sme ho mohli posunúť, takže stručne povedané, asi tak to bolo." Štátny tajomník ministerstva školstva za KDH Martin Fronc však na našu otázku, prečo KDH v koalícii zablokovalo školský zákon, reagoval slovami: AUDIO: „Nie, nezablokovalo, ale KDH navrhlo ústretové riešenie, aby jednoducho tie veci, ktoré treba riešiť s transferom peňazí z Európskej únie, sa riešili rýchlou novelou školského zákona.“ Predkladateľom školského zákona má byť ministerstvo školstva, na čele ktorého stojí - podobne ako Fogaš - nominant SDĽ. Avšak zákon, ktorý má naštartovať reformu základného a stredného školstva, doteraz nedopracovalo. Na otázku, prečo školský zákon mešká a s ním aj reforma, Martin Fronc odpovedal: AUDIO: „Pokiaľ mám informácie, namietali voči tomu viaceré politické strany. Jednoducho - tento zákon je na sto stranách a 150-tich paragrafoch rozsiahly, ktorý nebol ani v legislatívnej rade, ani v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.“ Vicepremiérka Kadlečíková podobne ako Martin Fronc uviedla, že sa črtá kompromis práve v podobe malej novely, ktorú by vláda predložila v skrátenom legislatívnom konaní. Dohodla sa na tom podľa nej tak koaličná rada v utorok, ako aj vláda v stredu. K obsahu malej novely Kadlečíková uviedla: AUDIO: "Tam ide len o malú požiadavku zo strany Európskej komisie, a tá sa týka toho, aby sme mohli čerpať predvstupové prostriedky práve pre rómske osady alebo pre rómske obyvateľstvo najmä v oblasti vzdelávania, teda vytvoriť kategóriu učiteľ-lektor." Tri eurozákony prijme zrejme až nový parlament po septembrových voľbách. Ide o zákon o elektronickom obchode, veterinárny zákon a antidiskriminačný. Ďalšie tri zákony, ktoré ešte chýbajú a z ktorých dva spomenul aj vicepremiér Fogaš, pripraví vláda v skrátenom konaní ešte pre súčasných poslancov. Podľa Kadlečíkovej ide o zákony o ochrane prírody a krajiny, a spomínaný malý školský zákon a zákon o verejnom obstarávaní. Koalícia opakovane deklarovala, že do konca júna podporí všetky eurozákony predložené vládou. Dokonca je pripravená rokovať v mimoriadnom režime, o ktorom sa bude diskutovať už v pondelok na politickom grémiu predsedu parlamentu. Okrem 38-mich eurozákonov pritom vláda poslancom predložila ďalších tridsať noriem. Podľa našich informácií sa zrejme v pondelok politické strany dohodnú na prioritnom prijímaní eurozákonov, pričom najspornejšie sa nechajú na júnovú schôdzu, a nasledovať budú ostatné vládne návrhy. Najmenej šancí by mali mať poslanecké iniciatívy, ktorými je ale parlament doslova zahltený. Dôležitý bude postoj opozície, aby legislatívny proces nezdržiavala. Zástupcovia HZDS už deklarovali, že prijatie eurozákonov je aj ich prioritou. Ak sľuby naplnia aj v praxi, prevažná väčšina eurozákonov má šancu byť prijatá, čím výrazne pokročí integračný proces Slovenska. Samozrejme, deklarácie sú jedna vec a praktické činy druhá. Naviac, pri viacerých eurozákonoch (hlavne z oblasti životného prostredia) sa očakávajú lobistické tlaky - zákony totiž stanovujú často prísnejšie pravidlá, než na aké je slovenský trh zvyknutý. V každom prípade je ale osud eurozákonov už len v rukách poslancov. Rovnako ako osud krajiny, ktorá by inak nemohla do konca roka uzavrieť všetky kapitoly s Európskou úniou a dostať tak vytúženú pozvánku na vstup.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...