Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       26. apríl 2002 Poľsko hľadá spojencov pre rokovania s EÚ aj na Slovensku Milan Žitný Návšteva poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewskeho na Slovensku nebola len rutinnou prezidentskou návštevou. V jeho sprievode bol aj minister zahraničných vecí Wlodzimierz Cimoszewicz, ktorý dnes rokoval so šéfom slovenskej diplomacie Eduardom Kukanom najmä o možnosti koordinácie postupu voči EÚ v kapitole poľnohospodárstva a vo finančných súvislostiach. Kandidátske krajiny nesúhlasia s návrhom únie na prechodné obdobie v oblasti poľnohospodárstva, ktoré by znamenalo poskytovanie priamych platieb v agrosektore novým členom na úrovni 25%, pričom by títo platili aj svoje príspevky v plnej výške. Návrh považujú kandidáti za diskriminačný a najmä Poľsko, ktoré čaká náročná a najväčšia reforma agrosektora spomedzi všetkých kandidátskych krajín, vyjadruje najsilnejšiu nespokojnosť. Z tohto dôvodou má Poľsko záujem na vytvorení jednotného, koordinovaného postupu kandidátov voči EÚ. Minister Kukan po rozhovore s Cimoszewiczom oznámil, že odteraz budú medzi Bratislavou a Varšavou prebiehať intenzívne a časté konzultácie. Pritom podľa neho ale nebude ľahké presvedčiť všetkých kandidátov, najmä tých, ktorí nemajú totožné problémy v poľnohospodárstve, o potrebe súčinnosti. Poľsko, ale aj ďalší kandidáti, vrátane Slovenska, majú veľké obavy, že po vstupe do únie neobstoja farmári z nových členských krajín na spoločnom trhu únie v konkurencii s farmármi z doterajšej "pätnástky". Pri liberalizácii cien, limitovaných vývozných kvótach a rozdielnych dotáciách medzi starými a novými členmi nebudú výrobky agrosektora nových členov schopné konkurencie, varujú kandidáti s tým, že vývoj môže priniesť vážne politické dôsledky. Viaceré členské krajiny EÚ zasa namietajú, že plné priame platby novým členom by nevytvárali nutný tlak na reštrukturalizáciu ich poľnohospodárskych sektorov a zmeny by prebiehali oveľa pomalšie, než je potrebné, čím by sa skomplikoval proces zmeny poľnohospodárskej politkiky v rámci celej únie. Poľsko je so 40 miliónmi obyvateľov najvýznamnejšou krajinou medzi kandidátmi na členstvo v EÚ a zároveň má najväčšie problémy v oblasti reformy poľnohospodárskeho sektora, preto má aj najväčší záujem zjednotiť všetkých kandidátov v spoločnom postupe voči EÚ v otázkach poľnohospodárskej politiky a financovania. Jedným z politických priestorov na zjednocovanie týchto postojov sú v prvom rade štáty visegrádskej štvorky, v ktorých sa Poľsko práve teraz uchádza o podporu. Využitie mechanizmov v rámci V-4 zmrazila na niekoľko mesiacov situácia v Maďarsku pred parlamentnými voľbami. Otvorenie témy Benešových dekrétov maďarským premiérom Viktorom Orbánom a spor o zákon o zahraničných Maďaroch prinútili Bratislavu k zrušeniu visegrádskych stretnutí a Varšava sa solidárne pridala k slovenskej pozícii. Teraz, po zmene politickej zostavy pri vládnom kormidle v Maďarsku, prichádza čas na to, aby Slovensko solidarizovalo s Poľskom a pomohlo mu pri koordinácii spoločného postupu voči EÚ. Očakáva sa plné obnovenie spolupráce V-4 a na tejto úrovni by mala aj koordinácia postupu odštartovať a vyskúšať si vlastné sily a možnosti. Minister Kukan už oznámil, že prvá schôdzka sa uskutoční spoločne s krajinami Beneluxu v máji v Trenčíne. Kukan zároveň kladie dôraz na to, aby zastúpenie krajín V-4 na tomto stretnutí bolo skutočne reprezentatívne, aby tak bolo obnovenie komunikácie jasne potvrdené. Možnosti účinného spoločného postupu kandidátov voči EÚ je limitované rozdielnosťami medzi nimi, zároveň však viacerí z nich na čele s Poľskom očakávajú, že únia nebude môcť tento trend nereflektovať a nereagovať. Zámerom kandidátov pri vytváraní tlaku na EÚ je vytvoriť priestor na kompromis, ktorý by vyhovoval všetkým zúčastneným na tomto spore. Poľsko potrebuje dohody o spoločnom postupe aj z obáv, že niektorí kandidáti by nemuseli udržať rovnaké vyjednávacie pozície až do konca, ale Poľsko, ktoré je pripravené na tento trend až do záveru tohto roka, by malo pri koordinovanom postupe oveľa ľahšie postavenie. Bratislava je v tomto smere, zdá sa, pripravená podporiť Varšavu. Rokovania krajín V-4 naznačia, do akej miery bude vôľa takúto spoločnú pozíciu vytvoriť, v akom rozsahu a s akým počtom kandidátov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...