Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       3. máj 2002 Bez pomoci fondov Európskej únie Slovensko rómsky problém nevyrieši Jana Pankovčínová Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo odporúčanie k právnemu postaveniu Rómov v Európe. Boli pritom aj poslanci slovenského parlamentu Peter Weiss, Vojtech Tkáč a Juraj Švec. Dnes všetci traja v Bratislave na pozadí európskych dokumentov hovorili o postavení Rómov na Slovensku. Bola pri tom aj Jana Pankovčínová. Podstatou odporúčania Rady Európy je niekoľko princípov, ktorými sa zakazuje asimilácia aj diskriminácia Rómov. Zvýrazňuje sa v nich tiež potreba pomoci štátu a zapojenie samotných Rómov do riešenia svojho postavenia pri zachovaní princípu rovnakých práv i povinností. Poďme však k súvislostiam, ktoré sa týkajú Slovenska. Z európskej analýzy vyplýva, že Slovensko patrí medzi popredné európske krajiny, čo sa týka priznania práv Rómom vo vnútroštátnom i medzinárodnom meradle. Napriek tomu však ich faktické postavenie za priznanými právami zaostáva a bez intenzívnej pomoci nemajú Rómovia šancu vyrovnať sa majoritnému obyvateľstvu. Podľa analýzy Rady Európy Slovensko patrí ku krajinám s najväčšou koncentráciou Rómov vzhľadom na svoju rozlohu a počet obyvateľov. Poslanec Peter Weiss v tejto súvislosti skonštatoval: AUDIO: „Bolo by dobré, keby SR nebola ani tak terčom kritiky medzinárodného spoločenstva, ale bola objektom intenzívnej pomoci, pretože nie je v silách žiadnej krajiny vyriešiť tento problém iba vo vlastnej réžii.“ Fakt, že rómsky problém je celoeurópsky, už dávnejšie konštatovali aj európske inštitúcie a podľa toho realizujú svoje programy a inštitucionálne zázemie. Od zmien v azylovej a migračnej politike, cez sociálne programy s dôrazom na zamestnanosť až po vzdelávanie tejto v Európe najväčšej národnostnej komunity. Jej počet sa odhaduje na 12 až 15 miliónov. Oficiálne sa k Rómom na Slovensku v poslednom vlaňajšom sčítaní ľudu prihlásilo len okolo 90 tisíc občanov, odhady však hovoria o štyristo až päťsto tisíc Rómoch, ktorí zároveň patria k najchudobnejším vrstvám. Len na východnom Slovensku, kde je ich koncentrácia najvyššia, žije podľa poslanca HZDS Vojtecha Tkáča v asi 700 osadách bez infraštruktúry okolo 160 tisíc neintegrovaných Rómov. Drvivá väčšina z nich nemá ukončené ani základné vzdelanie, nikdy trvalo nepracovala a žije len zo sociálnej pomoci štátu. Vojtech Tkáč v súvislosti s pomocou tejto komunite podčiarkol: AUDIO: „Žiadna asimilácia, ale integrácia - toto je tiež jedno z európskych hesiel. A v tejto súvislosti práve im treba podať pomocnú ruku.“ Poslanec Juraj Švec zdôraznil potrebu integrácie Rómov najmä v oblasti vzdelávania detí a pri politike aktívnej zamestnanosti, tak ako je to v Európe. Keďže ide o nekvalifikované sily, prácu by im štát mal pomôcť hľadať najmä v manuálnych remeslách. Dodajme, že z celkového počtu nezamestnaných nad dva roky tvorí podiel Rómov takmer polovicu. Pri nezamestnaných nad štyri roky to je viac ako polovica. Inak povedané, na Slovensku žije viac ako sto tisíc Rómov v aktívnom veku, ktorí buď neboli nikdy zamestnaní, alebo nikdy nepracovali v trvalom pracovnom pomere. V tejto súvislosti poslanec Švec uviedol: AUDIO: „To znamená, že táto súčasť rómskej populácie plus ich rodiny žijú po desaťročia zo sociálnej podpory a nijakým spôsobom nemajú šancu sa integrovať do spoločnosti, pretože spoločnosť im nedáva možnosť integrácie.“ Podľa Petra Weissa sa rómsky problém nedá riešiť bez „generálneho riešenia problému chudoby“, najmä na východe Slovenska a to pre všetky vrstvy obyvateľstva, keďže nezamestanosť tam na mnohých miestach dosahuje 35 percent a prácu si nenájdu ani kvalifikované sily. Weiss opakovane za súhlasu svojich kolegov podčiarkol, že bez pomoci Európskej únie sa Slovensko v tejto oblasti nezaobíde. Vstup do únie označil za otázku „bytia a nebytia“, lebo len ako súčasť únie môže Slovensko ročne z jej fondov dostávať desiatky miliárd korún. Hovorí Peter Weiss: AUDIO: „Ekonomika SR nemá na to, aby naakumulovala vlastné zdroje na to, aby to zaostávanie východného Slovenska za Bratislavou sa vyriešilo v takom rozumnom historickom čase, ako sa to vyriešilo v Španielsku alebo Írsku. Z vlastných zdrojov by sme to mohli urobiť iba tak, že si celý národ utiahne opasky, ale to už jednoducho nie je možné.“ Situáciu podľa slovenských poslancov môžu riešiť aj čiastkové legislatívne a bezpečnostné opatrenia. Napríklad vyplácanie sociálnych dávok inštitútom náhradného príjemcu, čím sa eliminuje možnosť ich zneužívania, či (v rámci bezpečnostných opatrení) zintenzívnenie boja proti úžerníctvu. Dôležité však podľa poslancov je práve zatiahnutie Rómov do riešenia ich vlastných problémov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...