[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je piatok, 4. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



20. máj 2002

Štáty Beneluxu sú pre Višegrádsku štvorku príkladom

Oľga Štefucová

V závere tohto týždňa sa v Trenčíne uskutoční v poradí už druhé stretnutie premiérov štátov Beneluxu a krajín Višegrádskej štvorky. V čom môžu byť skúsenosti trojice Belgicko-Holandsko-Luxemburské veľkovojvodstvo inšpirujúce pre kandidátov na vstup do Európskej únie hovorí Oľga Štefucová.


Prvé stretnutie premiérov štátov Beneluxu a Višegrádskej štvorky sa uskutočnilo v decembri minulého roka na podnet luxemburského predsedu vlády Jeana-Clauda Junckera. Premiéri siedmych krajín vtedy v Luxemburgu hovorili predovšetkým nezáväzne o budúcnosti Európy, o prínose procesu rozširovania Európskej únie. Koncom tohto týždňa by v Trenčíne mali nadviazať diskusiou o skúsenostiach z regionálnej spolupráce Belgicka, Holandska a Luxemburského veľkovojvodstava a možnostiach ich aplikácie v krajinách V 4 ako kandidátov na vstup do únie.

Benelux ako kompozícia troch členských krajín EÚ a troch zakladateľov európskych spoločenstiev vytvára predpoklad pre väčšiu európsku spoluprácu, pretože ich vzájomné regionálne väzby sa ani vstupom do únie neoslabili ani neskončili, práve naopak. Dnes, v procese rozširovania európskeho spoločenstva sú príkladom, ako sa dajú aj v nových podmienkach zachovať úzke kontakty v záujme celku. Z tohto pohľadu teda môžu Maďarsko, Česká republika, Poľsko a Slovensko čerpať skúsenosti od štátov Beneluxu. Obe zostupenia pritom spája jeden moment a tým je veľkosť krajiny a ňou tiež ovplyvnená hospodárska sila v rámci únie. Práve tu majú krajiny Višegrádskej štvorky príklad, že toto hľadisko ešte neznamená zároveň aj menšiu zahranično-politickú vitalitu, prípadne oslabený hospodársky vývoj v susedstve silnejších partnerov. Hovorí štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a hlavný vyjednávač SR s Európskou úniou Ján Figeľ:

AUDIO: "Tieto tri štáty ukázali dostatočnú schopnosť presadzovať svoj záujem za vyše 50 rokov. To znamená aj vytváranie istých väzieb, aj samostatný postup, ktorý priniesol ovocie v ich postavení v jednotlivých orgánoch, v politikách únie a zároveň v dosiahnutom hospodárskom a sociálnom rozvoji."

V programe trenčianskeho summitu predsedov vlád Beneluxu a Višegrádskej štvorky nebudú chýbať otázky o spoločnej budúcnosti v zjednotenej Európe, ktoré "na stôl" prináša nielen proces rozširovania s časovým horizontom už v roku 2004, ale aj aktuálne problémy v členských krajinách únie, kde nezriedka dnes zaznievajú hlasy odmietajúce model silne centralizovanej Európy. Štáty Beneluxu a V 4 pritom v tomto smere pritom zdieľajú podobné videnie problému v tom zmysle, že Európska únia potrebuje uskutočniť zmeny tak, aby bola bližšie občanom. Aby ju vnímali ako veľmi dôležitý nástroj pre uplatnenie svojich záujmov, pre svoju väčšiu slobodu a rozvoj na kontinente. Ján Figeľ k tomu dodáva:

AUDIO: "Javy, ktoré sa dajú charakterizovať ako xenofóbia, prípadne nacionalizmus sú niekedy aj vyjadrením istých negatívnych vlastností, ktoré z času na čas na kontinente vždy bolo vidieť. Nemali by sa však stať centrálnymi, môžu zostať okrajovými, ale nech sú veľmi vážnou výzvou pre ešte otvorenejšiu spoluprácu."

A práve európska integrácia a spolupráca na rôznych stupňoch môže "slúžiť" ako účinný nástroj na eliminovania takýchto prejavov. To platí aj pre rodiacu sa spoluprácu krajín zo stredu Európy, ktoré ašpirujú na členstvo v EÚ a jej zakladajúcimi štátmi zoskupenými v Beneluxe.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print