Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       20. máj 2002 Figeľ: Štáty Beneluxu dokázali presadzovať svoj záujem aj v rámci EÚ Oľga Štefucová V závere tohto týždňa sa v Trenčíne stretnú premiéri krajín Višegrádskej štvorky a štátov Beneluxu. Summit je nielen potvrdením narastajúcej medzinárodnej prestíže skupiny V4, jej akceptácie členskými krajinami únie, ale vytvára priestor pre rozvoj úzkej spolupráce oboch zoskupení v rôznych oblastiach. O obsahu nadchádzajúceho stretnutia sa Oľga Štefucová pozhovárala so štátnym tajomníkom MZV a hlavným vyjednávačom SR s Európskou úniou Jánom Figeľom. RFE: "V čom, v ktorých oblastiach môžu byť skúsenosti krajín Beneluxu, ako členov Európskej únie, zaujímavé alebo inšpirujúce pre štáty Višegrádskej štvorky ako krajín usilujúce sa o členstvo? J. Figeľ: Benelux je kompozíciou troch zakladateľov európskych spoločenstiev, čo vlastne vyjadruje predpoklad pre väčšiu európsku spoluprácu. Regionálna spolupráca krajín Beneluxu sa ani vstupom do únie neskončila. Skôr má svoje miesto, svoj priestor v rozširujúcej sa Európskej únii. My chceme čerpať z ich skúseností, zároveň aj hľadať podporu pre naše ašpirácie u týchto krajín, pretože patria skôr k tým menším a stredným a budú veľmi dôležitými pri posudzovaní našej pripravenosti. A zároveň pri presadzovaní témy rozšírenia v európskej päťnástke. RFE: Štáty Beneluxu majú s krajinami V 4 jedno spoločné - ako aj vy ste povedali - patria k malým európskym štátom. Ich presadenie sa v rámci únie nemusí byť popri väčších partneroch vždy jednoduché. Myslíte si, že spoločný postup v prípade Beneluxu môže byť pre Maďarsko, Českú republiku, Poľsko a Slovensko prínosom aj v tomto smere? J. Figeľ: Myslím, že áno. Je treba povedať, že tieto tri štáty ukázali dostatočnú schopnosť presadzovať svoj záujem za vyše 50 rokov. To znamená, aj vytváranie istých väzieb, aj samostatný postup, ktorý priniesol ovocie v ich postavení v jednotlivých orgánoch, v politikách únie a zároveň v dosiahnutom hospodárskom a sociálnom rozvoji. Sú dobrým príkladom pre strednú Európu, pretože si zachovali aj svoje špecifiká, ale aj svoje spoločné záujmy dokázali transformovať do pretrvávajúcej spolupráce. RFE: Predmetom rokovaní na summite v Trenčíne bude iba výmena skúseností a koordinácia medzi zoskupeniami v procese rozširovania, alebo aj konkretizácia otázok o budúcnosti Európy a o konštituovaní sa po rozšírení? J. Figeľ: Do našej agendy väčšinou patria všetky spoločné otázky, tak aby nevyčleňovali ani ostatnú Európu - oni nie sú v kontradikcii, ale sú súčasťou dialógu, ktorý prebieha v rôznych skupinách, prípadne aj bilaterálne. Budú to otázky rokovaní, ktoré sú v záverečnej fáze a na stole sú veľmi citlivé témy poľnohospodárstva a finančných a rozpočtových opatrení. A to, čo znamená téma budúcnosť Európy alebo Európskej únie: reforma, ktorá by mala začať v roku 2004 a ktorá by prvýkrát už mala byť reformou únie s nami a pre nás, nielen toho typu ako doteraz, že európska päťnástka pripravovala zmluvy, ku ktorým višegrádske krajiny iba pristupujú. Veľmi záleží na konštruktívnom, otvorenom a pozitívnom postoji štátov ako sú Holandsko, Belgicko, Luxembursko a ďalších 12, aby v najbližšom období dokázali tlmočiť svojim občanom, že rozšírenie únie o ďalšie krajiny je riešením problémov, ktoré Európa má. Nie problém navyše. Nie je to problém sám o sebe, ale odpoveď na to všetko, čo prežívame. Či v oblasti bezpečnosti, alebo ekonomiky, alebo životného prostredia. Ak táto pozitívna filozofia v jednotlivých krajinách únie prevládne a my si zachováme svoju proeurópsku orientáciu, tak zvládneme aj tému rozšírenia, aj ďalších reforiem a samozrejme aj budúcnosti Európy ako celku."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...