Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       28. máj 2002 Problém Kaliningradu na zajtrajšom „rusko-európskom“ summite Ivan Štulajter Len s odstupom niekoľkých dní od americko-ruského summitu sa zajtra v Moskve uskutoční summit Ruska a Európskej únie. Jednou z kľúčových otázok, ktorá sa ocitne na rokovacom stole, bude Kaliningrad – ruská enkláva pri Baltickom mori, hraničiaca s Poľskom a Litvou. Od materského Ruska túto z vojenského hľadiska strategickú oblasť delia stovky kilometrov, s čím majú problém nielen samotní obyvatelia Kaliningradu, centrálna vláda v Moskve, ale v konečnom dôsledku i Európska únia. V čase sovietskeho impéria bol Kaliningrad – táto korisť ruských dobyvačných vojen a významná námorná základňa ruskej armády - súčasťou socialistického tábora a jeho územná izolácia od matky Rusi neznamenala žiadny problém. Problém nastáva až po páde železnej opony, keď sa Poľsko a pobaltské štáty spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy vymanili spod moskovskej kurately. Kaliningrad sa ocitá v izolácii a jediná priama cesta z Ruska na jeho územie, ktoré obýva zhruba milión ľudí, vedie okľukou cez more. V súčasnosti sa obyvatelia Kaliningradu tešia bezvízovému styku s Poľskom a Litvou, lenže uprostred budúceho roka to oba tieto štáty chcú či, lepšie povedané, budú musieť zmeniť pred ich vstupom do Európskej únie. Šéf Európskej komisie Romano Prodi v tejto súvislosti vyhlásil, že únia nie je náchylná robiť kompromisy v prísnych pravidlách vízového režimu, aké stanovila Schengenská dohoda, zameraná na ochranu vonkajších hraníc únie. Rusko však požaduje pre Kaliningrad výnimku. Minulý mesiac premiér Michail Kasjanov vyhlásil, že Moskva, hľadá kompromisné riešenie, ktoré by po rozšírení Európskej únie umožňovalo tak voľný pohyb osôb a tovarov medzi Ruskom a Kaliningradom, ako aj bralo do úvahy schengenské požiadavky. Hovorca komisára pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Leonello Gabrici však namieta: „Vonkajšie hranice sú vonkajšími hranicami a vnútorné vnútornými. Nemôžete mať vnútorné a zároveň vonkajšie hranice, hoci ja nepoznám detaily týchto rokovaní.“ Ak sa má okolo Kaliningradu ovinúť nepriepustná schengneská hranica, dotkne sa to aj litovských ekonomických záujmov, keďže táto ruská enkláva patrí medzi kľúčových litovských obchodných partnerov. Podľa litovského námestníka ministra zahraničných vecí Evaldasa Ignataviciusa: „V súčasnosti medzi postojom Litvy a Európskej únie voči Kaliningradu nie je rozpor.“ Námestník v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že zavedenie víz pomôže scivilizovať vzájomný obchod. Požiadavka na vytvorenie špeciálneho rusko-kaliningradského koridoru má precedens v nedávnej minulosti, keď špeciálny koridor, strážený komunistickým vojskom, spájal západný Berlín so západným Nemeckom. Možno tu niekde čerpá ruská strana námety pre svoje kompromisné návrhy. Teraz je však situácia iná a len ťažko si možno predstaviť takýto strážený koridor, pretínajúci územie Litvy a Poľska. Európski komisári majú, pochopiteľne obavy, aby jedna výnimka zo „Schengenu“ nevyvolávala tlak na ďalšie, ale hlavne, aby sa výnimočné postavenie Kaliningradu, ako ho požaduje Rusko, nestalo predmostím pre ilegálnych imigrantov a organizovaný zločin, mieriaci z východu na Západ. Ak by podľa bavorského premiéra Edmunda Stoibera nemali hranice Európskej únie ako kresťanského spoločenstva skončiť na turecko-irackej hranici, problém Kaliningradu rovnako otvára otázku politických hraníc únie. Na Západe navyše existujú niektoré - hoci akademické - úvahy, podľa ktorých by únia mala Kaliningrad hospodársky stabilizovať a časom ho aj politicky integrovať. Toto je, samozrejme, hudba budúcnosti, jej základnú tóninu však môže udať už zajtra „rusko-európsky“ summit v Moskve.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...