Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       31. máj 2002 Slovensko zmiernilo vízový režim voči JZR bezprostredne po zrušení sankcií USA Milan Žitný Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan oznámil po dnešnom rokovaní s jeho rezortným kolegom Juhoslovanskej zväzovej republiky Goranom Svilanovičom, že SR ruší od 1.júna osobitný vízový režim s JZR a prechádza na štandardný režim. Občania JZR budú môcť od 1.júna získať slovenské víza na ktoromkoľvek zastupiteľskom úrade SR v svete a nebudú musieť predkladať už žiadne pozvania, overené cudzineckou políciou. Minister Kukan informoval o pozícii Vlády SR voči rezolúcii kosovského parlamentu z 23.mája: AUDIO: "Vláda SR považuje rezolúciu, ktorú prijal kosovský parlament o hraniciach a územnej celistvosti Kosova za rezolúciu, ktorá je v príkrom rozpore s právomocami tohto parlamentu a v príkrom rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č.1244. Preto považujeme túto rezolúciu za neplatnú." Slovenská vláda zmiernila vízovú politiku voči JZR bezprostredne po tom, čo Belehrad splnil viaceré podmienky USA, týkajúce sa jednak vydania niektorých bývalých reprezentantov Miloševičovho režimu, obvinených alebo podozrivých z vojnových zločinov, a tiež sprístupnenia archívov armády a polície vyšetrovateľom medzinárodného súdneho tribunálu v Haagu. USA zmrazili 1.apríla finančnú pomoc pre JZR vo výške 41 miliónov dolárov ako reakciu na otáľanie federálnych orgánov JZR a jej prezidenta Vojislava Koštunicu urýchlene prijať zákon, ktorý by umožňoval vydávanie vojnových zločincov haagskemu tribunálu. Absencia tejto právnej normy vyvolala konflikt medzi srbskou vládou premiéra Zorana Džindžiča a prezidentom JZR Koštunicom. Srbská vláda bola za urýchlené vydávanie zločincov podľa vládneho dekrétu, čo Koštunica odmietal s poukazom na to, že práve takýto dekrét, na základe ktorého bol do Haagu vydaný Slobodan Miloševič, vyhlásil potom ústavný súd JZR za protiústavný. Ďalším argumentom za urýchlené splnenie podmienok bola hrozba medzinárodnej izolácie. Koštunica oponoval, že nedodržaním princípov právneho štátu stratí krajina dôstojnosť. Až v priebehu apríla po vypršaní lehoty na splnenie podmienok a zmrazení finančnej pomoci schválil federálny parlament príslušný zákon, ktorý umožňuje spoluprácu s haagskym tribunálom. Vzápätí šesť osôb, ktoré sú na zoznamoch medzinárodného tribunálu, sa dobrovoľne podrobilo trestnému konaniu v Haagu, na ďalších 17 bol vydaný zatykač. Minister Svilanovič, ktorý spolu s Džindžičom v uplynulých dňoch navštívil Washington, ubezpečil, že ich zadržanie nebude dlho trvať. Jednou z kľúčových hľadaných osôb je bývalý veliteľ armády bosnianských Srbov Ratko Mladič. Archívy amrády a polície JZR budú tiež už k dispozícii medzinárodnému tribunálu, Džindžič však upozornil, že pomerne rozsiahla časť dokumentov bola zničená počas operácie vojenských síl NATO. USA reagovali na pozitívne zmeny obnovením finančnej pomoci a odblokovaním bankových účtov juhoslovanských subjektov v amerických bankách s upozornením, že JZR bude musieť odteraz oveľa tesnejšie a intenzívnejšie spolupracovať s haagskym tribunálom. Goran Svilanič sa po rozhovore so slovenským šéfom diplomacie Kukanom vyjadril aj k súčasným problémom s prijatím JZR do Rady Európy slovami, že do konca roka predpokladá úspešné uzavretie tejto otázky a terajší odklad v súvislosti so situáciou v Kosove nepovažuje za definitívnu bodku: AUDIO: "JZR spĺňa všetky štandardy legislatívy, ľudských práv, ako aj postavenia menšín, médií a justície. Čo sa týka štatútu Kosova, je to téma, ktorá bude stále prítomná v našej krajine a vo všetkých sférach. Bolo by nezodpovedné očakávať, že túto otázku vyriešime v priebehu šiestich mesiacov."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...