Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       6. jún 2002 Odklad rozšírenia EÚ: hlas, volajúceho na púšti? Ivan Štulajter Nebyť fenoménu prisťahovalectva najmä západné štáty by v mnohých oblastiach - od športu až po vedu – nedosiahli také úspechy, aké dosiahli. Jedna vec je však legálne prisťahovalectvo, ktoré má štát pod kontrolou, a ktoré dodáva pracovným trhom chýbajúcu pracovnú silu. Ako príklad spomeňme Nemecko, ktoré nedávno otvorilo svoj trh práce pre tisícky programátorov. Druhá vec je však nelegálna imigrácia, ktorá sa aj pre svoje kriminálne excesy stáva pre západné veľkomestá vážnym sociálnym problémom. Teroristické útoky na Spojené štátu 11. septembra sa stali katalyzátorom širších úvah o tom, aká je vôbec absorbčná schopnosť štátov, ktoré sú cieľom prisťahovalectva, a aké náboženské, kultúrne a v konečnom dôsledku politické riziká vyplývajú zo stretu rôznych civilizácií a multikulturálnej spoločnosti, na akú sa postupom času pretvárajú bohaté západné spoločnosti. Útok na Pentagon a pád Svetového obchodného centra však nevyvolal len racionálnu diskusiu o tom, ako je to s jednotou v inakosti, ale aj úzkosť, pocity ohrozenia či zlosť. Práve s týmto klbkom ľudských citov dokážu „robiť kúzla“ pravicoví extrémisti. Posilnenie ich pozícií v západnej Európe je logickým dôsledkom dlhodobého zanedbávania citlivých tém štandardnými politickými silami. A logickým dôsledkom je aj to, že sa dnes tieto témy dostávajú aj do ich slovníka, a to zvlášť, keď je pred voľbami. Ako príklad spomeňme volebnú kampaň lídra nemeckej pravice Edmunda Stoibera. Z istého hľadiska sa aj na rozšírenie Európskej únie dá hľadieť cez optiku problémového prisťahovalectva, čo opäť využívajú extrémisti vo svojich izolacionistických sloganoch. Britské noviny Financial Times dnes k tomu dodávajú, že tieto sily plánované rozšírenie únie a obávanú imigráciu vnímajú ako dve strany tej istej mince. To, že artikulujú obavy nie bezvýznamnej časti verejnosti, však dokazuje relatívne vysoká miera skepsy nad rozšírením Európskej únie na Východ, o ktorej vypovedajú prieskumy verejnej mienky v členských štátoch. Otázka, aké výhody rozšírenie prinesie aj starým členom, je však legitímna. Komisár pre rozšírenie únie Günter Verheugenvaruje pred tým, že by sa rozšírenie únie malo presunúť z roku 2004 na neskorší termín. Ak by k tomu došlo, posilnil by sa podľa neho euroskepticizmus aj v kandidátskych štátoch a k rozšíreniu by nakoniec vôbec nemuselo dôjsť. Ukazuje sa teda, že nielen občania kandidátskych štátov, ale i verejnosť v členských štátoch nemá dostatok informácií o výhodách rozšírenia. Komunikačná stratégia únie tak smerom dovnútra, ako aj navonok sa stáva závažnou úlohou. Podľa Verheugena by sa prostredníctvom nej malo občanom vysvetliť, že rozšírenie únie treba vnímať práve ako riešenie tých problémov, ktorých sa obávajú. Medzi ne patria imigrácia, s ňou súvisiaca kriminalita či nežiadúce dopady globalizácie. Komisár Verheugen v tejto súvislosti vyhlásil: „Myslím si, že to správne posolstvo pre občanov Európy je také, že európska integrácia, potvrdená jej rozšírením, nevytvára tieto problémy, ale naopak je jedným z rozhodujúcich faktov pri ich riešení.“ Zápas o rozšírenie Európskej únie je platenou agendou Güntera Verheugena. Britské Financial Times však dodávajú, že komisár nemá práve veľkú podporu politikov v členských krajinách. Tí podľa denníka nemajú chuť hovoriť o výhodách rozšírenia, o tom, ako sa ním posilní stabilita Európy. Keď v utorok spolupredseda Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenska Hans-Peter Martin prekvapujúco vyrukoval s myšlienkou preloženia termínu rozšírenia únie z roka 2004 na rok 2005, pretože rok 2004 je z hľadiska pripravenosti priskorý, možno to vnímať ako hlas volajúceho na púšti. Možno je to však už prameň, z ktorého sa stane rieka, ak väčšine občanov vo vnútri únie, ako aj v kandidátskych krajinách nebude jasné, že výhody rozšírenia - napríklad aj pri riešení problémov s prisťahovalectvom - prevažujú nad zápormi. Z tohto hľadiska bude zaujímavé sledovať, ako dopadne írske referendum o zmluve z Nice, ktoré sa opäť zopakuje na jeseň. Bez jej schválenia írskym ľudom proces rozšírenia totiž minimálne zamrzne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...