|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
28. jún 2002
|
Prezident Schuster neprekročil svoj tieň ani v tohtoročnej správe o stave krajiny
|
Milan Žitný
|
Pri porovnaní tohtoročnej prezidentovej správy s vlaňajšou nemožno nevidieť posun k väčšej vyváženosti a snahe o objektívnejší pohľad na slovenské reálie. Vlaňajšia prezidentova správa bola skôr sumárom sťažností prezidenta a určitých záujmových skupín - od Smeru Róberta Fica, cez slovenských priemyselníkov, Maticu slovenskú až po niektoré domáce lobistické kruhy - na súčasnú vládu a najmä na premiéra Mikuláša Dzurindu. To všetko bolo popretkávané rôznymi malichernosťami, napríklad sťažnosťou na deravú strechu na košickom štátnom divadle.
Vlaňajšia i tohtoročná správa obsahujú jednu totožnú, rýdzo pozitívnu pasáž - úspechy v zahraničnej politike vlády. Prezident ju dal tak vlani, ako i teraz na začiatok, čím predznačil, že zbytok bude venovaný viac kritike.
V miere kritiky a tóne ostatných častí sa už správy odlišujú, aj keď vo všeobecnosti sa prezident ani teraz nepriblížil k takej kvalite obsahu, aká sa očakáva od hlavy štátu v historicky mimoriadne dôležitom roku. Práve tým, že septembrové parlamentné voľby budú mať zásadný vplyv v integrácii krajiny do euroatlantického priestoru, mala byť prezidentova správa výnimočná a neporovnateľná so správami z predchádzajúcich dvoch rokov.
Prezident pochválil okrem úspechov v zahraničnej politike pri príprave Slovenska na integráciu tentoraz aj prácu v legislatívnej oblasti, ktorá s ňou súvisí a miera jeho kritiky na meškanie právnych noriem tu bola opodstatnená. Schuster dokonca naznačil - aj keď veľmi cudne - že minulá vláda spôsobila väčšie sklzy v praktickom živote občanov, než táto vláda, na druhej strane prezident nedefinoval a nevyčíslil tieto straty a prínosy dostatočne výrazne.
Porovnanie strát a ziskov súčasnej a minulej vlády by bolo užitočné hneď z dvoch dôvodov. Jednak by mal prezident k dispozícii silnejšie argumenty pri objasňovaní o čom budú nadchádzajúce parlamentné voľby, ktoré aj on vo svojej správe nazval historickými, pretože rozhodnú o tom, či sa Slovensko stane súčasťou NATO a Európskej únie, alebo zostane na periférii Európy spolu s Bieloruskom. Zároveň by prezident ukázal, akému hodnotovému svetu dáva podporu svojou autoritou hlavy štátu. Mohol tak urobiť bez toho, aby menoval reprezentantov dvoch súperiacich hodnotových systémov na Slovensku, kde jeden z nich - antidemokratický svet, stelesnený HZDS a jeho predsedom - ohrozuje členstvo Slovenska v NATO a v EÚ. Septembrové voľby sú historicky významné najmä a len preto, že vstup Slovenska do aliancie a únie je podmienený nepripustením návratu takých politických síl k moci, aké boli na Slovensku do roku 1998. V prezidentovej správe chýbalo vecné oddelenie a hodnotové odlíšenie súčasnej vlády a jej koalície od vlády predchádzajúcej. Prezident Schuster sa obmedzil iba na apel na voličov, aby šli v čo najvyššom počte k urnám. Lenže nie všetci voliči dokážu v dostatočnej miere rozlíšiť tieto dva nezmieriteľné svety, pretože aj HZDS vyhlasuje, že podporuje členstvo SR v NATO a EÚ. Voličom bude chýbať jasné prezidentovo posolstvo, ktorý z týchto dvoch rozdielnych systémov skutočne patrí a ktorý nepatrí do spoločnej Európy, s ktorým sa tam dostanú čoskoro a s ktorým nikdy.
Prezident to nespomenul. Keby tak urobil, vyhol by sa v správe poukazovaniu na negatívne, ale typické, nie však životu nebezpečné prejavy každej demokracie, aké sa prirodzene vyskytli aj v tomto volebnom období. Ak prezident spomenul úspechy súčasnej vlády v oblasti zahraničnej politiky, opäť, tak, ako vlani, "pozabudol", že tento úspech je len a len odrazom domácej politiky. Dá sa to veľmi jednoducho dokázať - vláda Vladimíra Mečiara v rokoch 1995-98 bola neúspešná v zahraničnej politike pri integrácii Slovenska do NATO a EÚ len preto, lebo v domácej politike zlyhala, keď zneužívala svoju moc na presadzovanie straníckych, skupinových a osobných záujmov na úkor záujmov krajiny a jej obyvateľov.
Z tohto pohľadu zostal prezident tejto vláde a jej koalícii veľa dlžný. Zostal zdržanlivý pri vymenovaní pozitív, ktoré vládna koalícia priniesla, neporovnal zisky a straty tejto vlády a jej predchodkyne a neprekročil ani hranicu osobnej animozity voči premiérovi z minulosti, čím premárnil príležitosť postúpiť do sféry, kde sa zvyknú pohybovať štátnici. Prezident ani v tejto svojej správe, poslednej v tomto volebnom období, neprekročil vlastný tieň.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|