Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       1. júl 2002 Dánsko od pondelka predsedá EÚ Ivan Štulajter Od dneška Dánsko predsedá Európskej únii. Azda najťažšou úlohou, s ktorou sa bude zaoberať dánska diplomacia, je ukončenie procesu rozšírenia únie o nové kandidátske štáty. Udalosť má v sebe určitú symboliku, pretože práve v Kodani v roku 1993 boli stanovené základné politické kritériá, ktoré musí ten-ktorý záujemca o vstup do Európskej únie splniť. Dánskym predsedníctvom, ktoré bude trvať pol roka, by sa tak mal uzatvoriť akýsi pomyselný oblúk na ceste k zjednoteniu Európy. Zavŕšenie európskeho sna, zavŕšenie rozšírenia – takto je dnes nadpísaný článok dánskeho ministra zahraničných vecí Pera Stiga Moellera vo viacerých stredoeurópskych denníkoch. Šéf dánskej diplomacie praktické úlohy svojej krajiny, ktoré ju čakajú v pozícii predsedajúceho Európskej únii, začína najskôr vyzdvihnutím základnej myšlienky, ktorá stála na počiatku európskej integrácie. „Teraz - a možno raz a navždy – máme možnosť zabezpečiť mier a stabilitu pre budúce generácie, možnosť zanechať hlboko v minulosti vojny a konflikty,“ napísal Per Moeller. Napriek tomu, že sa práve zvnútra únie ozýva čoraz viac hlasov, vo väčšej či menšej miere spochybňujúcich prínos zo skorého vstupu nových krajín z východu, dánsky minister zahraničných vecí potvrdil to, čo bolo deklarované naposledy na summite v španielskej Seville. Rozšírenie Európskej únie patrí medzi jej najväčšie priority a Dánsko v tejto súvislosti chce urobiť všetko preto, aby sa nadchádzajúci summit Európskej únie v Kodani stal summitom rozširovacím. Zdá sa, že jasno je už v tom, ktoré krajiny z hľadiska pripravenosti majú najväčšiu šancu dostať na budúci rok pozvánku tak, aby v roku 2004 bol proces rozšírenia únie ukončený. Podobne ako mnohí pred ním, aj šéf dánskej diplomacie hovorí v tejto súvislosti o Poľsku, Maďarsku, Českej republike, Slovensku, pobaltských krajinách a ďalej o Slovinsku, Malte a Cypre. Zhoda panuje i v tom, že Bulharsko a Rumunsko „majú pred sebou ešte kus cesty“ a euro-ázijské Turecko rozhovory a pristúpení ešte nezačalo. Z hľadiska praktickej politiky stojí v posolstve dánskeho ministra Moellera za pozornosť ubezpečenie, že napriek ťažkým rokovaniam o jednotlivých „prístupových podmienkach“ v Európskej únii nebude existovať žiadne druhoradé členstvo a noví členovia budú rovnoprávnymi partnermi. Tu len dodajme, že Dánsko ako relatívne malá krajina, vie o čom hovorí, ak kladie dôraz na rovnoprávnosť. Bude, samozrejme, zaujímavé sledovať, ako sa táto deklarácia premietne v praxi, a to zvlášť v takej citlivej otázke, akou je výška dotácií do poľnohospodárstva, ktoré budú môcť noví členovia čerpať z rozpočtu únie po ich vstupe. Na tomto bode, ako je známe, sa rozhovory kvôli vnútorným nezhodám zasekli a majú sa obnoviť až na jeseň, zrejme až po nemeckých parlamentných voľbách. Dánsko ústami svojho šéfa diplomacie však verí, že sa pri dobrej vôli nájde prijateľné riešenie pre všetky strany a samo k tomu chce v maximálnej miere napomôcť. O dánskom „integračnom“ optimizme vypovedajú aj slová dánskeho ministra pre európske záležitosti Bertela Haardera: AUDIO: „Vedeli sme - a nie je to žiadne prekvapenie – že sa blížia nemecké voľby a že finančné otázky a poľnohospodárska politika sa budú riešiť na koniec. Vieme to po celý čas. Nie je to nič nové, nie sme z toho znepokojení. Myslíme si, že v októbri, novembri či decembri vyriešime tieto záležitosti.“ Dánsky minister zahraničných vecí Per Stig Moeller vo svojom posolstve verejnosti k tomu dodáva predpoklad, za splnenia ktorého je možné dosiahnuť dohodu. Podľa neho „predstavitelia na oboch stranách rokovacieho stola musia byť pružní a ochotní pristúpiť k nevyhnutným kompromisom“. Čo je to onen nevyhnutný kompromis, sa, pochopiteľne, ukáže až v praxi. Ústretovým gestom voči kandidátom je ochota Dánska otvoriť svoj pracovný trh. Ako povedal minister pre európske záležitosti Haardera: AUDIO: „Rozhodli sme sa otvoriť naše pracovné trhy pre nových členov od prvého dňa. Takže pokiaľ sa bude všetko vyvíjať dobre, dánsky pracovný trh bude otvorený od prvého januára 2004.“ Na druhej strane je však popri otvorených pracovných trhoch Švédska, Fínska otvorenie aj dánskeho pracovného trhu len slabou náplasťou na to, že si svoj - z pohľadu Východoeurópanov - atraktívny pracovný trh na istý čas uzavrelo Nemecko a Rakúsko. Na záver ešte myšlienka z britského denníka Times, ktorý dnes komentoval štart dánskeho predsedníctva v Európskej únii. Najväčšou výzvou pre dánsku diplomaciu bude dosiahnuť nie takú dohodu, ktorá zabezpečí lacné rozšírenie únie, ale ktorá Európu skutočne zjednotí. Dodajme len, že to, či budú mať navrch sedliacke počty alebo strategické uvažovanie na oboch stranách rokovacieho stola, sa ukáže čoskoro.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...