Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       4. júl 2002 Dopadová štúdia o prínosoch i rizikách vstupu SR do EÚ Oľga Štefucová V Bratislave bola dnes prezentácia štúdie o ekonomických a sociálnych dopadoch vstupu SR do EÚ. Analyzuje stav pripravenosti krajiny na tento krok, odhaľuje možné riziká i potrebu prijať v najbližšom období nevyhnutné opatrenia. Tak, aby dopady nespôsobili otrasy nielen v hospodárskej, ale predovšetkým v sociálnej oblasti života občanov Slovenska. Slovo má Oľga Štefucová. Napriek tomu, že Slovenská republika má dnes uzatvorených 26 z 29 kapitol prístupového procesu treba povedať, že prijímanie legislatívy a tým plnenie kritérií požadovaných Európskou komisiou zďaleka nepokrýva celú problematiku spojenú s procesom približovania sa ku krajinám únie. Je zrejmé, že hoci vstup krajiny do európskeho spoločenstva bude z dlhodobého hľadiska prínosom tak pre jej občanov, ako aj hospodárstvo, riziká s tým spojené nemožno podceňovať. Štúdia, ktorú na objednávku Úradu vlády vypracoval Ústav svetovej a slovenskej ekonomiky SAV, predstavuje akúsi optimistickú víziu budúceho vývoja, s poukázaním na relevantné účinky vyrovnávania sa krajiny aj s takýmito hrozbami. Podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková k nim dodáva: AUDIO: "Táto štúdia nehovorí o nejakom turbulentnom ešte zvyšovaní nezamestnanosti, skôr naopak, už načrtáva konkrétnu predstavu o tom, ktorým smerom by mohla ísť zamestnanosť. A takisto, že ani zvyšovanie cien nebude až také dramatické, pretože toto má byť doprevádzané rastom nominálnych, ako aj reálnych miezd." Kadlečíková však zároveň priznala, že dopadová štúdia má skôr mobilizačný charakter, ako hľadanie aj skrytých rizík spojených so vstupom krajiny do únie. Výhradu o oneskorenom vypracovaní takejto analýzy "odbila" argumentom, že časový priestor 18 mesiacov - stále platí termín rozšírenia únie k l. januáru 2004 - je dostatočný na to, aby sa aj podniková sféra mohla na tento krok pripraviť. Vicepremiérka podstatu dopadov na ekonomiku a sociálnu oblasť na Slovensku však vystihla záverom, že: AUDIO: "Nie samotná integrácia, ale skôr v súčasnosti pôsobiace vnútorné vlastnosti fungovania slovenskej ekonomiky sú hlavným rizikovým faktorom ohrozenia." Na často sa vyskytujúce - a pritom zavádzajúce - argumenty o tom, že mnohé z problémov, ktoré slovenská ekonomika má, sa vyriešia automaticky po vstupe do Európskej únie reagovali v diskusii na seminári o ekonomických a sociálnych dopadoch tohto kroku odborníci z viacerých oblastí. Zhodli sa v závere, že optimálny je opačný postup. Keď Slovensko zvolí seriózny prístup k problémom, vstup do únie sa môže stať akýmsi katalyzátorom, ktorý ich riešenie urýchli. Riaditeľ Ústavu svetovej a slovenskej ekonomiky SAV Milan Šikula napríklad varuje: AUDIO: "Nemôžeme mať prehnané ilúzie o tom, že samotný vstup bude znamenať proste bezproblémový prísun zdrojov bez nášho pričinenia." Pokiaľ ide o konkrétne oblasti zaostávania Slovenska voči členským krajinám únie vedúci autorského kolektívu dopadovej štúdie Richard Outrata ich špecifikoval nasledovne: AUDIO: "Najviac v čom zaostávame je predovšetkým v produktivite práce, ktorá má nadväznosti na ďalšie problémy, ktoré musíme riešiť. To znamená predovšetkým na štrukturáciu a reštrukturalizáciu ekonomiky, na stabilizáciu menového kurzu, na vývoj nominálnych miezd a samozrejme aj reálnych miezd." A tieto kľúčové faktory Slovensko v najbližších mesiacoch bude musieť zabezpečiť tak, aby vstup do únie neotriasol ekonomikou natoľko, že nebude schopná ani len terajšej úrovne konkurencieschopnosti. Tá je ďalším citlivým bodom predvstupového procesu, nakoľko podniková a podnikateľská sféra na Slovensku dosiaľ stále nedostatočne reaguje na túto základnú podmienku koexistencie v rámci spoločného európskeho trhu. V rámci rizík, ktoré sú takpovediac otvorené v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nemožno obísť ani ľudský faktor. Otázku vystihol predseda SAV Štefan Luby: AUDIO: "Pre ďalší vývoj bude rozhodujúci ľudský potenciál. Jeho kvalita, mobilita ducha, schopnosť komunikovať, zbaviť sa bázne, prekročiť istú psychologickú hranicu." Otázkou je, či sa na Slovensku kladie práve týmto požiadavkám rovnaká pozornosť, ako toľko sledovaným ekonomickým, legislatívnym, či štatistickým ukazovateľom vyjadrujúcim plnenie "predpísaných" kritérií. Bez podceňovania čo iba jediného si však treba uvedomiť, že "kráčať by mali ruka v ruke."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...