Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       8. júl 2002 Národný konvent: v diskusii o budúcej podobe Európy by mala byť vačšia miera účasti občanov Oľga Štefucová V Bratislave sa dnes konalo štvrté zasadnutie Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska. Jeho účastníci zhodnotili doterajšiu ročnú etapu činnosti konventu a zároveň deklarovali podporu myšlienke vytvoriť ústavný text Európskej únie. Podrobnosti pripája Oľga Štefucová. Národný konvent, ako platforma pre zjednotenie názorov na budúce smerovanie Európy, začal na Slovensku pracovať pred rokom. Sú v ňom zástupcovia politických strán, vlády a štátnych orgánov, akademickej komunity, cirkví, záujmových združení až po mimovládny sektor. Jeho dnešné štvrté zasadnutie sa nieslo nielen v duchu bilancovania ročnej činnosti, ale aj načrtnutia ďalšieho postupu v rámci celoeurópskej diskusie o orgánoch a legislatívnom rámci Európskej únie po jej rozšírení. Pripomeňme, že podobná diskusia sa vedie rovnako v jej členských, ako aj kandidátskych krajinách tak, aby z jednotlivých národných "výstupov" mohlo vzísť zásadné a jednotné stanovisko o pravidlách fungovania krajín európskeho spoločenstva po roku 2004. Zástupcu kandidátskych krajín v predsedníctve európskeho konventu, slovinského poslanca Alojza Peterleho, ktorý sa zúčastnil aj dnešného rokovania v Bratislave, sa Slobodná Euŕópa opýtala, aké názorové odlišnosti medzi členskými a kandidátskymi krajinami na túto problematiku zatiaľ vníma. AUDIO: "Nevidím veľké rozdiely v názoroch členských a kandidátskych krajín. Na začiatku zástupcovia členských krajín hovorili konkrétnejšie a zástupcovia kandidátov skôr hovorili o hodnotách a princípoch. A teraz, keď už sme v pracovných skupinách, rozdiel medzi nami je veľmi malý. Takže kandidátske krajiny už nevystupujú ako zvláštna kategória. Dostali sme sa do fázy, keď sa už ani nevie, kto z akej krajiny pochádza. A podľa môjho názoru je to veľmi dobre." Účastníci Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska podporili dnes myšlienku vytvorenia prípravy ústavného textu Európskej únie, ktorý by predovšetkým pre občanov definoval vzťah krajiny k únii, pričom jeho súčasťou by mal byť aj súbor základných práv a slobôd občanov únie. Východiskom pre ne by sa mala stať Charta základných práv EÚ, ktorá bola prijatá na summite v Nice v roku 2000. Alojz Peterle, ktorý zastupuje kandidátske krajiny v predsedníctve Konventu o budúcnosti Európskej únie informoval dnes v Bratislave o najbližších úlohách, ktorých plnenie toto zoskupenie čaká. Pre našu rozhlasovú stanicu ich vysvetlil nasledovne: AUDIO: "V týchto mesiacoch sme uskutočnili generálnu diskusiu a podrobnejšie sa chopili tém ako je úloha národných parlamentov, otázka spravodlivosti a vnútornej politiky. Úlohy sme rozdelili do pracovných skupín, ktoré sa zaoberajú jednotlivými témami a myšlienkami. Následne tieto pracovné skupiny vytvoria návrhy, z ktorých potom vznikne náčrt záverečného dokumentu - európskej ústavy, alebo akejsi ústavnej dohody či zmluvy. Veľmi sa teším predovšetkým tomu, že je čoraz väčší dôraz kladený na spoluprácu s občianskou spoločnosťou a najmä s mladými ľuďmi. Myslím si, že oceniť treba hlavne ten dôraz na občiansku spoločnosť. Je totiž veľmi dôležitý, pretože ľudia musia chápať, o čo Európe ide, čo chce. Musia mať príležitosť, aby mohli spolupracovať na novej vízii Európy. Aby sami povedali, v čom pociťujú deficit demokracie a ako by ho chceli odstraňovať. A politika zasa musí rozumieť aj reči prostých ľudí a snažiť sa túto reč uplatniť v dokumentoch a v budúcom inštitucionálnom usporiadaní kontinentu." Toľko Alojz Peterle, zástupca kandidátskych krajín v predsedníctve európskeho konventu. Pokiaľ ide o myšlienku väčšej účasti občanov na národnej diskusii o otázkach budúcej podoby európskeho kontinentu, v Bratislave dnes akcentovala aj táto problematika. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan zdôraznil, že pokiaľ sa nepodarí preniesť problematiku rozšírenia Európy, budúcej funkčnosti jej výkonných orgánov a otázky spojené so spoluzodpovednosťou za ďalšie smerovanie kontinentu medzi široké vrstvy slovenskej spoločnosti, potiaľ to bude iba takpovediac "akademická debata." A zatiaľ to skôr vyzerá na túto fázu. Aj preto sa účastníci štvrtého národného konventu obrátili s výzvou k budúcej slovenskej vláde a parlamentu, ktoré vzídu po septembrových parlamentných voľbách, aby vytvorili mechanizmy na vyššiu mieru účasti občanov na tejto celoeurópskej diskusii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...