Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       11. júl 2002 Reforma agrosektora EÚ: koniec kukurice v skalných štrbinách? Ivan Štulajter Nielen, ale aj pod tlakom rozšírenia Európskej únie o štáty strednej a východnej Európy sa ukazuje nutnosť reformovať spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie. Včera Európska komisia napriek ostrej opozícii Francúzska schválila strednodobú víziu zmien v agrosektore, ktorý ročne stojí pokladnicu únie zhruba 40 miliárd eúr. Súčasnú poľnohospodársku politiku Európskej únie možno obrazne prirovnať k tomu, akoby ste dostávali peniaze zo štátnej pokladnice aj za to, že pestujete kukuricu v skalných štrbinách. Inými slovami, čím viac kukurice, tým štedrejšie dotácie, tak prečo potom neobrobiť každý centimeter štvorcový pôdy?! Zmena systému, podporujúceho bezhlavú výrobu poľnohospodárskych produktov, je stavebným kameňom zamýšľaných reforiem. Podľa návrhu, ktorý včera predstavil komisár EÚ pre agrárny sektor Franz Fischler, by malo skončiť vyplácanie subvencií na základe objemu produkcie. Farmári by mali dostávať paušálne platby, pričom ich maximálna výška by bola ohraničená sumou 300 tisíc eúr ročne, čo sa týka väčších fariem. Samotný komisár Fischler k pripravovanej reforme poznamenal nasledovné: „Myslím si, že zámerom nie je otvoriť otázky o základoch spoločnej agrárnej politiky na úrovni EÚ. Naďalej budeme potrebovať spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá má podporu verejnosti a garantuje spoločný trh. Deformovaný podporný režim povzbudzuje farmárov produkovať čo naviac, pričom výroba je usmerňovaná zvieracou kazajkou dotácií, a to bez ohľadu na požiadavky trhu. Týmto riskujeme stratu dôvery daňových poplatníkov v EÚ.“ Komisár Fischler ďalej navrhuje znižovať priame platby farmárom o tri percentná ročne, a to počas nasledujúcich siedmich rokov. Následné úspory majú byť využité na rozvoj vidieka, čo by mohli privítať najmä kandidátske krajiny. Totiž: systém subvencií, postavený na objeme dosiahnutej poľnohospodárskej produkcie, im kvôli technologickému zaostávaniu nemôže vyhovovať. Zmena kritérií, za akých sa budú prideľovať priame dotácie poľnohospodárom, a v neposlednom rade ich postupné znižovanie či pri niektorých komoditách dokonca ich úplné zrušenie, majú viesť k zmene správania sa celého agrosektora. Ak to zjednodušíme, namiesto ukazovateľov kvantity, ktoré vedú k obrovskej nadprodukcii potravín a plytvaniu, by sa mala dostať k slovu kvalita potravín. Slovom, žiadna kukurica v skalných štrbinách. Dajme slovo šéfovi Európskej komisie Romanovi Prodimu. „V budúcnosti budú farmári rozhodovať o svojej produkcii v závislosti na vývoji trhu oveľa viac, ako tomu bolo v minulosti. Nebudú svoje rozhodnutia podriaďovať subvenciám. Nasmeruje nás to k väčšej súťaživosti v agrárnom sektore.“ Francúzsko, ktoré najviac ťažilo z doterajšej extenzívnej spoločnej agrárnej politiky Európskej únie, sa voči novým reformným návrhom stavia odmietavo. Na rozdiel od Veľkej Británie a Nemecka, ktoré by privítali zníženie svojich odvodov do spoločného rozpočtu únie. Nemecká ministerka poľnohospodárstva Renate Kuenast k nutnosti reformovať európsky agrárny trh včera uviedla: „Domnievam sa, že nie je v poriadku, ak dáme farmárom pocit, že v nadchádzajúcich rokoch nebudú žiadne zmeny. Je správne ľuďom povedať pravdu, že zmeny budú. Pracujeme na nich tak, aby sa vytvorili dodatočné zdroje príjmov. Chceme dať farmárom možnosť, aby sa na zmeny pripravili.“ Napríklad francúzski farmári sa podľa dnešných správ na ohlásenú reformu už pripravujú. Plánujú prudké protesty. Ale to nie je predsa nič nové, rovnako ako snahy o reformu agrosektora, ktoré narazia na neprekročiteľné politické prekážky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...