Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 9. január 2009       11. júl 2002 Vicepremiérka Kadlečíková považuje reformu poľnohospodárstva EÚ za výhodnú pre Slovensko Jana Pankovčínová Aké dopady môže mať reforma Európskej komisie v poľnohospodárstve na slovenské poľnohospdárstvo, o tom už hovorí Jana Pankovčínová. Hoci sa rozhodnutie Európskej komisie reformovať nákladnú poľnohospodársku politiku únie zatiaľ nestretlo u všetkých členských krajín s jasnou podporou, plány komisie zoškrtať v priebehu siedmych rokov dotácie farmárom o pätinu sa dotýkajú aj pozícií kandidátskych krajín, vrátane Slovenska. Uchádzači o vstup totiž finišujú s ukončením rokovaní a kapitola Poľnohospodárstvo je u nich rovnako citlivou, ako v členských krajinách. Navyše sa len veľmi ťažko zmierujú s rozhodnutím únie uvoľniť kandidátom po vstupe dotácie len vo výške 25 percent oproti členským štátom. Únia síce prisľúbila, že výška dotácií sa vyrovná v roku 2013, tento vzdialený horizont sa však len veľmi ťažko vysvetľuje domácim voličom v kandidátskych krajinách. Z tohto pohľadu uchádzači môžu stredajší zámer Európskej komisie škrtať dotácie aj členským štátom iba privítať. Názor, že zatiaľ nejde o zásadnú reformu poľnohospodárstva Európskej únie, dnes podčiarkla vicepremiérka pre integráciu Mária Kadlečíková. V rozhovore pre Slobodnú Európu síce zámery Európskej komisie privítala, dodala však : AUDIO: „Na druhej strane si myslím, že nejde až o taký návrh, ktorý by bol veľmi odvážny, a teda ktorý by robil definitívnu zmenu. Prakticky ide len o minimum prostriedkov, ktoré by boli ušetrené pri priamych platbách a zrejme teda francúzski poľnohospodári, španielski a snáď aj talianski dosiahli v tomto smere, čo chceli.“ Napriek tomu označila vicepremiérka plánovanú reformu systému dotácií pre Slovensko ako výhodnú. Pripísala to aj tlaku, ktorý slovenská strana vyvinula na znak nesúhlasu s nižšie stanovenými dotáciami a dlhším prechodným obdobím pre kandidátske krajiny zo strany Európskej komisie: AUDIO: „Vo vzťahu k Slovensku vidíme, že aj ten tlak, ktorý bol z našej strany vyvíjaný na neakceptovateľnosť desaťročného prechodného obdobia, sa už odrazil. Čiže podľa tohto návrhu najneskôr od 1. januára 2007 alebo 2008 by vlastne už mohlo byť rovnaké zaobchádzanie aj teda s poľnohospodármi z kandidátskych krajín.“ Európska komisia kladie dôraz na zmenu systému dotovania v odklone od kvantity a príklone ku kvalite. Teda k výrobe kvalitných potravín, pri zohľadňovaní ekologických kritérií. Podľa Kadlečíkovej to môžu slovenskí poľnohospodári privítať: AUDIO: „Je to výhoda pre SR, pretože my máme podstatne kvalitnejšie produkty, ako napríklad aj krajiny EÚ. Tým, že sme dávali menej vstupov do poľnohospodárskej výroby, tak tá naša produkcia je v tomto smere kvalitnejšia. A práve preto by aj projekty, ktoré budeme predkladať - a to je otázka, či tu budeme konkurencieschopní - je práve otázka kvalitných projektov a množstva projektov, ktoré pôjdu práve do kvality.“ Kadlečíková pritom na našu otázku pripustila, že Slovensko čaká aj potreba radikálnej zmeny vlastnej poľnohospodárskej politiky, vrátane dotačnej. Práve na tento moment poukázal aj predseda finančného výboru Národnej rady, poslanec SMK Pál Farkaš, ktorý je čo sa týka konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov omnoho skeptickejší: AUDIO: „Jedno je isté, že slovenské poľnohospodárstvo ešte nie je pripravené na vstup do EÚ. Náš dotačný systém nie je kompatibilný s dotačným systémom v rámci EÚ a budeme musieť ešte veľa urobiť na tomto poli..“ Šéf zahraničného výboru, poslanec Peter Weiss, naopak krok Európskej komisie víta a dodáva: AUDIO: „Prvé reakcie slovenských poľnohospodárov sú pozitívne, pretože menšia miera dotácií pre poľnohospodárov v členských krajinách EÚ bude znamenať, že slovenskí poľnohospodári, ktorí sú schopní, sa ľahšie vyrovnajú západoeurópskej konkurencii, pretože nebudú stáť proti poľnohospodárom, ktorí majú oveľa väčšie objemy dotácií či už na kvantá produkcie alebo hektár.“ Na záver už len dodajme, že Slovenská republika plánuje uzavrieť kapitolu Poľnohospodárstvo s Európskou úniou na jeseň. Dovtedy by malo byť aj v členských krajinách jasnejšie, aká reforma v oblasti poľnohospodárstva a priamych platieb sa nakoniec presadí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...