Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 8. september 2008       12. júl 2002 Členstvo v EÚ nemusia obyvatelia kandidátskych krajín schváliť v referendách Anna Šišková Krajiny kandidujúce na členstvo v Európskej únii by sa mali, aspoň podľa plánu, stať členmi tejto inštitúcie v roku 2004. Väčšina kandidátskych krajín sa plánuje s otázkou o tom, či sa stať, alebo nestať členom Európskej únie obrátiť prostredníctvom referenda na občanov. Zatiaľ si nikto si netrúfal predpovedať, ako môžu takéto referendá dopadnúť. Je možné, že zatiaľ čo vláda povie na členstvo „áno“, ľudia povedia „nie“. Roky plánovania a rokovaní by sa mali kandidátom na členstvo v Únii odvďačiť v roku 2004 samotným členstvom. Vo väčšine kandidátskych krajín chcú vlády členstvo v Únii schváliť referendom. Pokiaľ zostanú prieskumy verejnej mienky rovnaké aj o dva roky, je možné, že v niektorých kandidátskych krajinách občania vstup do Únie odmietnu. Nastáva čas myslieť na nemysliteľné, a síce, že po rokoch príprav a ťažkých rozhodovaní nakoniec občania vládam povedia, že to všetko robili zbytočne. Pochopiteľne, nie je namieste zveličovať. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnila v decembri minulého roka Európska komisia, šiesti z 10 ľudí vo všetkých 13-tich kandidátskych krajinách považujú členstvo v Únii za „dobrú vec“. Tieto všeobecné prieskumy však úspešne zakrývajú rozdiely medzi jednotlivými štátmi. Napríklad v Estónsku a Lotyšsku podporuje členstvo v Európskej únii iba 33 percent populácie. V Slovinsku a v Litve je toto číslo iba o málo vyššie. Treba však dodať, že v týchto krajinách časť populácie ešte nie je v otázke členstva v Únii rozhodnutá. V Lotyšsku sa na toto členstvo pozerajú predovšetkým cez prizmu nepopulárnych politikov, ktorí krajinu vedú. Nerozhodnosť v otázke členstva v Únii je však spojená aj s pochybnosťami, ktoré obyvatelia pobaltských krajín prechovávajú voči odovzdaniu národnej suverenity veľkým nadnárodným inštitúciám. Hoci Európska únia je dobrovoľným zväzom medzi demokratickými krajinami, pre obyvateľov niektorých štátov, ktoré len pred nedávnom unikli z chápadiel sovietskej moci, je národná suverenita citlivou otázkou. Pre obyvateľov iných krajín, ako napríklad Maďarska, nie je vstup do Únie otázkou nad ktorou treba váhať, podporuje ho väčšina obyvateľov a skupiny, ktoré sú proti, sa a pohybujú na okraji politického spektra. Členstvo v Únii si želá aj väčšina obyvateľov Slovenska. V tomto prípade, však vo veľkej miery záleží aj od toho, ako budú voliči hlasovať v nadchádzajúcich voľbách, ale to je iná otázka. V Poľsku je situácia úplne odlišná od Slovenska i od Maďarska. Budúce rozšírenie bude vôbec najväčším, aké kedy Európska únia zažila. Nebude len veľké, ale aj veľmi drahé, a to je zas niečo, čoho sú si súčasní členovia 15-ky viac ako vedomí. Nechcú byť preto ani zďaleka tak štedrí, ako v minulosti, čo je z ich pohľadu viac ako pochopiteľné. Kľúčovou problematikou pri výdavkoch poľnohospodárstvo. Predovšetkým Poliaci mimoriadne ostro kritizovali Európsku komisiu za to, že im v prvých rokoch členstva chce dať iba 25 percent z toho, čo dáva v súčasnosti západoeurópskym farmárom. Ak Poliaci členstvo v Európskej únii v referende neschvália, nebude to však podľa tamojších analytikov kvôli euroskepticizmu, ale kvôli nedostatočnej účasti voličov na referende. A sme pri ďalšom bode, vďaka ktorému nemusí byť členstvo v Únii v referendách schválené – a to sú technické požiadavky platného všeľudového hlasovania. V niektorých krajinách sa musí na referende zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, ak tomu tak nie je, referendum nie je platné. V Litve sú pravidlá ešte komplikovanejšie. V Českej republike vstup do Únie podporuje tiež menej ako polovica oprávnených voličov a podľa českých analytikov schválenie členstva záleží predovšetkým na tom, ako sa budú v nasledujúcich mesiacoch vyvíjať vzťahy medzi Bruselom a Prahou. Dodajme ešte, že referendá by sa mali v kandidátskych krajinách uskutočniť v priebehu roka 2003.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...