Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. august 2002 Vo finále prístupových rokovaní s EÚ sa náskok krajín „prvej vlny“ zotrel Gabriel Sedlák Minulý týždeň sa uskutočnilo ďalšie kolo prístupových rozhovorov medzi Európskou úniou a kandidátmi na člentvo v nej. Jeho výsledky priblížili kandidátske krajiny o ďalší krôčik k cieľu. Ukázali však aj to, že náskok štátov, ktoré kedysi tvorili tzv. prvú vlnu, je dnes už minulosťou. Najďalej, pokiaľ ide o počet uzavretých kapitol prístupového procesu, sú od minulého týždňa Cyprus, Slovinsko, Estónsko a Litva. Z 30 kapitol ich už uzavreli 28. Znamená to, že sa teraz môžu pokojne sústrediť na posledné dve: poľnohospodárstvo a rozpočet. Majú na to čas dovtedy, kým sa na spoločnom stanovisku zhodne súčasná členská pätnástka únia. Malo by sa tak stať do novembra. Pri pohľade na rebríček kandidátov podľa počtu uzavretých kapitol však pozorovateľovi neujde jedna zaujímavosť. Do čela tabuľky sa popri Litve „prepracovali“ ďalšie dve krajiny, ktoré boli k rokovaniam o vstupe prizvané iba pred troma rokmi – Slovensko a Lotyšsko. Zanechali tak za sebou niekdajších favoritov rozširovacieho procesu, ktorí o podmienkach svojho vstupu do únie vyjednávajú s Bruselom už o dva roky dlhšie – Českú republiku, Poľsko a Maďarsko. Dobré výsledky Litevcov, Lotyšov a Slovákov iba potvrdili očakávania lídrov únie, ktorí už vlani v decembri na summite v Laekene vymenovali desať štátov, ktoré majú reálnu šancu pripojiť sa v roku 2004. Spolu so spomínanou trojicou a pôvodnou šesticou z prvej vlny kandidátov k nim patrí ešte Malta. Bulharsko a Rumunsko si musia počkať najmenej do roku 2007. Analytik bruselského Strediska pre európske politické štútie Michael Emerson hovorí, že pôvodná koncepcia rozširovacích „vĺn“ prešla veľkými zmenami. AUDIO: „Prvú vlnu kandidátov na členstvo pre mňa predstavuje 10 krajín. Druhou vlnou by potom mohli byť Bulharsko a Rumunsko. A tretiu by mohli tvoriť Chorvátsko, možno Turecko a podobne.“ Desať krajín, s ktorými Európska únia ráta pre najbližšie rozširovanie, tvorí podľa Emersona pomerne vyrovnanú skupinu. Problémy, ktorým čelia, sú si veľmi podobné. A ak aj niekde museli pri ich riešení pridať, je to v dlhodobom záujme krajiny. Prvé pozvania z Bruselu obdržali v metropolách postkomunistických krajín v roku 1997. Otvoriť dvere aj ďalším kandidátom z východu sa únia rozhodla iba o dva roky neskôr, pozvánku z helsinského summitu dostalo aj Slovensko. Vlády skôr oslovených štátov vtedy vyjadrili obavy z možného oneskorenia celého rozširovacieho procesu. Ďalšie mesiace a roky tieto obavy nepotvrdili. K vyrovnaniu oboch vĺn došlo aj vďaka tomu, že krajiny tzv. prvej vlny museli vždy čakať na sformulovanie spoločného stanoviska členských krajín únie. Krajiny pôvodnej druhej vlny na takýto problém v prvej fáze nenarazili. Pôvodní favoriti rozširovacieho procesu sa taktiež obávali toho, že únia bude pri vyjednávaniach s krajinami druhej vlny privierať nad niekorými nedostatkami oči. Analytik Michael Emerson odmieta, že by sa im dostávalo iného prístupu. AUDIO: „Nevedel by som ako skutočne rozlišovať medzi týmito desiatimi krajinami. Existuje niekoľko politických faktorov, to je ale samostatná otázka. Mohli by ste povedať, že Slovensko sa zo známych príčin rozbiehalo pomaly, dnes ale ťažko na niečo poukazovať. Dôležitá je ale politická stránka veci. – ak by sa Vladimír Mečiar po nadchádzajúcich voľbách stal predsedom vlády , to by bol problém.“ A Michael Emerson odmieta aj argument, že rozšírenie skupiny čakateľov na členstvo v Európskej únii v roku 1999 oddialilo samotný deň rozšírenia. AUDIO: „Nemyslím si, že by to malo taký vplyv. Ak sa pozriete na Poľsko – najväčšieho kandidáta s podstatnými problémami – nemôžete povedať, že ich spôsobilo spojenie prvej a druhej vlny kandidátskych krajín.“ Podobne pre Slovensko platí, že jeho vstup do únie neoplyvnia ani problémy s poľským poľnohospodárstvom, ani nedoriešené problémy rozdeleného Cypru. Jedinečná šanca stať sa členom únie je v rukách slovenských voličov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...