Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       7. august 2002 Analytik Ivo Samson: "Slovensko urobilo zásadný premet voči Rusku, výrazná bola orientácia na zahraničnú politiku USA" Milan Žitný Odpočet Programového vyhlásenia vlády v kapitolách, týkajúcich sa zahraničnej politiky a obrany, je už predmetom analýzy výskumných pracovníkov Spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). Na otázky Slobodnej Európy, čo sa podarilo vláde splniť a čo zostalo otvorené v oblasti zahraničnej a obrannej politiky, odpovedá analytik SFPA Ivo Samson: Ivo Samson: "Porovnanie s minulou vládou, ktoré skončilo dosť katastrofálne z hľadiska integračných ambícií Slovenska, je mimoriadne pozitívne. Mohli by sme ísť postupne po týchto položkách: konkrétne po obrane, ktorá je skutočne veľkým úspechom tejto vlády. Jednak obrana v zahraničnopolitickom spektre, keď táto vláda nastupovala vlastne s akousi neoficiálnou zahraničnopolitickou doktrínou, ktorú vyjadril premiér Dzruinda, ktorá znela: ´Nie sme síce členmi NATO, ale budeme sa správať ako členovia NATO´. Toto tak trochu zabralo v zahraničí a táto vláda sa najmä v prípade kosovskej krízy postavila nepopulisticky proti väčšinovej mienke v tejto krajine a správala sa naozaj tak, ako keby bola členom NATO. Keď pôjdeme detailnejšie do oblasti vojenskej legislatívy, boli prijaté tri základné dokumenty - bezpečnostná stratégia, vojenská stratégia a obranná stratégia v celkom rekordnom tempe, pretože sa na nich začalo pracovať nie hneď po nástupe tejto vlády - a boli tiež kvalifikované ako úspech v oblasti približovania sa ozbrojených síl k NATO. Čo však je neuvedené a je tiež skutočnosťou, je množstvo detailných zákonov, ktoré sú komplementárne k týmto základným, ktoré sa nepodarilo uskutočniť, prípadne niektoré existujú, ale vojenskí odborníci vravia, že sú iba na papieri, teoreticky fungujú od mája, ale nie sú ešte zavedené do praxe. V tejto detailnej tvorbe legislatívy sa nepodarilo to, čo sa deklaruje. Ale legislatívne predpoklady ana vstup do NATO boli vytvorené a už nemôžu byť prekážkou vstupu Slovenska do NATO. Lenže medzitým aj NATO, aj EÚ, zmenili svoju optiku a vlastne ide o prijímanie na veľmi širokej báze, kde sa do NATO a EÚ dostane takmer každý z týchto kandidátskych krajín." RFE: Koho Slovensko v oblasti zahraničnej politiky priorizovalo ako najdôležitejšieho partnera a koho zasa zanedbávalo? Ivo Samson: "Slovensko urobilo určitý zásadný premet voči Rusku. Predtým bolo kritizované nepriamo Spojenými štátmi a NATO-m a priamo v roku 1997 Západoeurópskou úniou za to, že má nadštandardné vzťahy s Ruskom, ktoré môžu poškodiť integračné ambície Slovenska. Určité kozmetické - ale nielen kozmetické - zmeny vo vzťahu k Rusku boli urobené po roku 1998: to je odmietnutie nákupu malých protibalistických rakiet, to bolo skrepovanie S-23, to bola určitá - hoci tiež skôr kozmetická - revízia zmlúv s Ruskom, kde sa vláda dopracovala k vyhláseniu, že zabráni tomu, aby tieto zmluvy boli využívané v neprospech Slovenska. Ale tu treba dodať, že Rusko prestalo byť problémom aj pre NATO a pre USA. Dokonca za posledný rok po 11. septembri sa Rusko stalo väčším strategickým spojencom USA, než mnohé členské štáty NATO. Čiže ani v tomto by som to nepovažoval až za taký veľký úspech slovenskej diplomacie, ale skôr za dôsledok zmeny politickej klímy v transatlantických vzťahoch." RFE: Tým najsilnejším spojencom, respektíve partnerom Slovenska bol...? Ivo Samson: "Slovensko, čo je celkom pochopiteľné, celkom múdro a diplomaticky sa vyhýbalo tomu, aby zaujalo stanovisko - či už v prospech ´atlanticizmu´ Spojených štátov, alebo v prospech ´europeanizmu´, to znamená skôr toho profrancúzskeho postoja v EÚ. V každom prípade orientácia na zahraničnú politiku USA bola veľmi výrazná."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...