|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008 |

|
|

|
7. august 2002
|
Analytik Ivo Samson: "Slovensko urobilo zásadný premet voči Rusku, výrazná bola orientácia na zahraničnú politiku USA"
|
Milan Žitný
|
Odpočet Programového vyhlásenia vlády v kapitolách, týkajúcich sa zahraničnej politiky a obrany, je už predmetom analýzy výskumných pracovníkov Spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). Na otázky Slobodnej Európy, čo sa podarilo vláde splniť a čo zostalo otvorené v oblasti zahraničnej a obrannej politiky, odpovedá analytik SFPA Ivo Samson:
Ivo Samson: "Porovnanie s minulou vládou, ktoré skončilo dosť katastrofálne z hľadiska integračných ambícií Slovenska, je mimoriadne pozitívne. Mohli by sme ísť postupne po týchto položkách: konkrétne po obrane, ktorá je skutočne veľkým úspechom tejto vlády. Jednak obrana v zahraničnopolitickom spektre, keď táto vláda nastupovala vlastne s akousi neoficiálnou zahraničnopolitickou doktrínou, ktorú vyjadril premiér Dzruinda, ktorá znela: ´Nie sme síce členmi NATO, ale budeme sa správať ako členovia NATO´. Toto tak trochu zabralo v zahraničí a táto vláda sa najmä v prípade kosovskej krízy postavila nepopulisticky proti väčšinovej mienke v tejto krajine a správala sa naozaj tak, ako keby bola členom NATO.
Keď pôjdeme detailnejšie do oblasti vojenskej legislatívy, boli prijaté tri základné dokumenty - bezpečnostná stratégia, vojenská stratégia a obranná stratégia v celkom rekordnom tempe, pretože sa na nich začalo pracovať nie hneď po nástupe tejto vlády - a boli tiež kvalifikované ako úspech v oblasti približovania sa ozbrojených síl k NATO. Čo však je neuvedené a je tiež skutočnosťou, je množstvo detailných zákonov, ktoré sú komplementárne k týmto základným, ktoré sa nepodarilo uskutočniť, prípadne niektoré existujú, ale vojenskí odborníci vravia, že sú iba na papieri, teoreticky fungujú od mája, ale nie sú ešte zavedené do praxe. V tejto detailnej tvorbe legislatívy sa nepodarilo to, čo sa deklaruje. Ale legislatívne predpoklady ana vstup do NATO boli vytvorené a už nemôžu byť prekážkou vstupu Slovenska do NATO.
Lenže medzitým aj NATO, aj EÚ, zmenili svoju optiku a vlastne ide o prijímanie na veľmi širokej báze, kde sa do NATO a EÚ dostane takmer každý z týchto kandidátskych krajín."
RFE: Koho Slovensko v oblasti zahraničnej politiky priorizovalo ako najdôležitejšieho partnera a koho zasa zanedbávalo?
Ivo Samson: "Slovensko urobilo určitý zásadný premet voči Rusku. Predtým bolo kritizované nepriamo Spojenými štátmi a NATO-m a priamo v roku 1997 Západoeurópskou úniou za to, že má nadštandardné vzťahy s Ruskom, ktoré môžu poškodiť integračné ambície Slovenska. Určité kozmetické - ale nielen kozmetické - zmeny vo vzťahu k Rusku boli urobené po roku 1998: to je odmietnutie nákupu malých protibalistických rakiet, to bolo skrepovanie S-23, to bola určitá - hoci tiež skôr kozmetická - revízia zmlúv s Ruskom, kde sa vláda dopracovala k vyhláseniu, že zabráni tomu, aby tieto zmluvy boli využívané v neprospech Slovenska. Ale tu treba dodať, že Rusko prestalo byť problémom aj pre NATO a pre USA. Dokonca za posledný rok po 11. septembri sa Rusko stalo väčším strategickým spojencom USA, než mnohé členské štáty NATO. Čiže ani v tomto by som to nepovažoval až za taký veľký úspech slovenskej diplomacie, ale skôr za dôsledok zmeny politickej klímy v transatlantických vzťahoch."
RFE: Tým najsilnejším spojencom, respektíve partnerom Slovenska bol...?
Ivo Samson: "Slovensko, čo je celkom pochopiteľné, celkom múdro a diplomaticky sa vyhýbalo tomu, aby zaujalo stanovisko - či už v prospech ´atlanticizmu´ Spojených štátov, alebo v prospech ´europeanizmu´, to znamená skôr toho profrancúzskeho postoja v EÚ. V každom prípade orientácia na zahraničnú politiku USA bola veľmi výrazná."
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|