Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       14. august 2002 Kandidátske krajiny a spor USA s EÚ o Medzinárodný trestný súd OSN Anna Rausová Teraz sa budeme venovať téme transatlantických vzťahov. Medzi Európou a Spojenými štátmi to v posledných rokoch neraz zaškrípalo, raz to bola banánová vojna, inokedy zasa dovozné clá na oceľ. Najnovšie sa stal predmetom diskusií Medzinárodný trestný súd OSN. Do hry a zároveň ťažkej pozície sa však tentoraz dostali aj krajiny strednej a východnej Európy, snažiace sa o vstup do Európskej únie a do NATO. Spojeným štátom sa v júli podarilo dosiahnuť, že Bezpečnostná rada OSN odhlasovala rezolúciu, na základe ktorej sa nebudú právomoci Medzinárodného trestného súdu vzťahovať na amerických príslušníkov medzinárodných mierových misií. Za odmietavým postojom Washingtonu k tejto inštitúcii sú obavy, že by mohla byť použitá ako politický nástroj proti americkým vojakom, slúžiacim v misiách v zahraničí. Táto imunita má platiť jeden rok. Biely dom sa však nevzdáva a usiluje sa o zabezpečenie trvalej imunity pre svojich vojakov a síce formou bilaterálnych dohôd s krajinami, ktoré pristúpili na vytvorenie Medzinárodného trestného súdu. Na základe takejto dohody by určitá krajina nevydala súdu amerických príslušníkov mierových síl, slúžiacich na ich území. Washington pripojil aj varovanie, že v prípade nepodpísania tejto bilaterálnej dohody by mohol zastaviť Biely dom vojenskú pomoc. Noviny New York Times v priebehu uplynulého víkendu napísali, že to by sa mohlo vzťahovať prakticky na každú krajinu, ktorá má s Washingtonom oficiálne vzťahy, s výnimkou členov NATO a ďalších hlavných spojencov, ako napríklad Izraela či Japonska. Okrem Izraela je Rumunsko jedinou krajinou, ktorá zatiaľ podpísala so Spojenými štátmi tzv. dohodu o článku 98. Veľkú radosť z toho ale nemala Európska únia, do ktorej chce Bukurešť vstúpiť. Minulý týždeň dokonca Brusel napomenul Rumunsko, že najprv malo dohodu s úniou konzultovať. Rumunsko a teda aj ostatné kandidátske krajiny na členstvo v únii, sa dostalo takpovediac medzi dva mlynské kamene. Brusel patrí totiž medzi hlavných stúpencov myšlienky trestného súdu a vyjadril želanie, aby každý uchádzač o hviezdičku v Bruseli počkal, k akému spoločnému rozhodnutiu únia dospeje. Šéf americkej diplomacie Colin Powell povedal,že Washington nemá v úmysle zastrašovať či vyhrážať sa, aby niektorá krajina článok 98 podpísala. Považuje však za neprimerané, aby Brusel vyzýval k jeho nepodpísaniu. Oficiálna reakcia zo samotných uchádzačských krajín je zatiaľ pochopiteľne veľmi opatrná. Snaha Washingtonu o bilaterálne dohody takéhoto typu dostáva kandidátov na členstvo v Európskej únii a NATO do veľmi chúlostivej situácie. Na príklade Bulharska to ilustruje analytik bulharského vysielania rozhlasovej stanice Slobodná Európa Georgij Stojčev : AUDIO: „Bulharsko ako krajina, ktorá sa už roky snaží o vstup do NATO a Európskej únie, sleduje pro-západnú zahraničnú politickú stratégiu. V tomto konkrétnom prípade Medzinárodného trestného súdu je ale celkom nemožné, aby Bulharsko túto pro-západnú líniu sledovalo, pretože Západ je v tejto otázke rozdelený. Takže Bulharsko bude musieť buď odmietnuť požiadavku Washingtonu, aby podpísalo bilaterálnu dohodu, alebo bude musieť odmietnuť žiadosť Európskej únie a nepodpísať dohodu s Washingtonom. Je to veľmi ťažké postavenie. Bulharsko sa vlastne po prvýkrát ocitlo v takejto situácii, kedy si má zvoliť medzi Európou a Amerikou, medzi pro-európskym a pro-americkým postojom“. Stojčev predpovedá, že bulharská vláda zaujme v tejto otázke vyčkávací postoj: AUDIO: „Bulharská vláda sa bude snažiť oddialiť toto rozhodnutie čo najviac v nádeji, že únia a Spojené štáty dospejú nakoniec k spoločnému stanovisku a že krajiny ako Bulharsko sa nebudú musieť rozhodovať medzi Bruselom a Washingtonom“. Inšpiráciou pre Medzinárodný trestný súd sa stal haagsky tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Jeho prednosť spočíva v presnom stanovení misie. Problematickou skúsenosťou boli naopak spory okolo zadržania bývalého čílskeho diktátora Augusta Pinocheta. Vzhľadom na to, že ktorákoľvek signatárska krajina Medzinárodného trestného súdu OSN bude mať právo podať sťažnosť alebo zadržať ktorúkoľvek osobu z inej krajiny a obviniť ju, sa dá ľahko predstaviť, že Spojené štáty alebo Izrael sa stanú jednými z prvých terčov. V tomto ohľade sú obavy Washingtonu oprávnené. Možným dôsledkom by mohlo byť, že Američania by stiahli svojich vojakov z mierových misií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...