Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       19. august 2002 Záplavy v Európe otvorili kandidátskym krajinám v rámci EÚ nové možnosti Milan Žitný Fond solidarity, ktorý by mal vzniknúť v budúcom roku v rámci Európskej únie na pomoc obetiam súčasných záplav v Európe, bude sídliť v Berlíne. Návrh na jeho vytvorenie predložili včera v Berlíne na tzv. povodňovom summite predstaviteľov Nemecka, Rakúska, Slovenskej republiky, Českej republiky a Európskej komisie rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel a komisár EÚ pre regionálny rozvoj Michel Barnier. Podľa Schüssela by mohol fond rátať so sumou okolo 500 miliónov eúr, ale táto čiastka je podľa nemeckého kancelára Gerharda Schrödera zatiaľ len orientačná. Postihnuté krajiny budú môcť čerpať aj z iných európskych fondov, ale prístup k nim nebude zatiaľ rovnaký pre členov únie a pre kandidátov na členstvo, upozornil nemecký kancelár Schröder: AUDIO: "Brali sem pritom na zreteľ rozdielne právne rámcové podmienky pre členské štáty na jednej strane a na druhej pre kandidátske krajiny, ktoré sú stále v platnosti a nedajú sa hneď zmeniť. Sme vďační našim kolegom z ašpirantských krajín, že sú si toho vedomí, ale je jasné, že musíme tieto rozdielnosti prelomiť a odstrániť, pretože spôsobené škody a utrpenie obetí sa dotýkajú všetkých rovnako a bez rozdielu, tak členských štátov, ako aj tých, ktoré členmi budú." Rozdielne právne rámce sú spôsobené ešte existujúcimi odlišnosťami v legislatívach kandidátskych krajín a členských krajín únie. Ide napríklad o kapitolu "Poľnohospodárstvo", ktorá je jednou z najťažších a vzhľadom na blížiace sa termíny vrcholných schôdzok EÚ i krátkosť času na vyjednávanie nebude už možné uzavrieť túto kapitolu do konca roka. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda považuje tento moment za dôležitý, pretože povodne nastoľujú aj nové otázky v téme reformy poľnohospodárskej politiky v únii. Sem patrí aj doterajšia pozícia krajín únie v otázke obrábania či neobrábania poľnohospodárskej pôdy. Únia žiadala, aby určitá pôda v nových členských krajinách nebola obrábaná kvôli vysokej náročnosti a odčerpávaniu finančných prostriedkov z príslušných fondov. AUDIO: "Nuž ale ak je zaplavená, zničená tá pôda, ktorá sa obrábať môže - a žiť, pestovať treba - dôjde nepochybne k výnimkám - aspoň tak som tomu rozumel, ak som dobre počúval - aby mohla byť aj tá pôda, ktorá dosiaľ nesmela byť obrábaná, aby obrábaná mohla byť." Faktor novej reality v kapitole "Poľnohospodárstvo" má určitý dopad aj na slovenskú vnútropolitickú diskusiu o výhodných či nevýhodných podmienkach, ktoré boli doteraz vyjednané. Pokiaľ by už bola táto kapitola predbežne uzatvorená, vznikol by problém práve s neobrábanou pôdou. Skutočnosť, že vyjednávanie o podmienkach v oblasti poľnohospodárstva je stále otvorené, dáva príležitosť vytvoriť výhodnejšiu pozíciu pre Slovensko. Už teraz sú ale k dispozícii pre kandidátske krajiny niektoré fondy únie, z ktorých bude možné čerpať finančné prostriedky - jedným z nich je aj fond Intereg, určený pre jednotlivé regióny, plus ďalšie fondy pre rozvoj životného prostredia. Aj z tohto dôvodu sa na nedeľňajšej schôdzke v Berlíne zúčasntil komisár EÚ pre regionálny rozvoj Michel Barnier, ktorý bol v minulosti francúzskym ministrom životného prostredia. Ďalším zdrojom financovania prác pri odstraňovaní dôsledkov záplav bude Európska investičná banka, ktorá bude poskytovať zvýhodnené úvery do polovičnej výšky potrebných investícií. Popri tom budú aj národné štáty únie, vrátane kandidátov, mať dostatok priestoru pre vlastné riešenia, ktoré budú zohľadňovať pomer medzi možnosťami vlastnými a nevyhnutnou pomocou zo spoločných zdrojov únie. Kombinácia týchto dvoch primárnych nástrojov sa bude hľadať v najbližších dňoch a týždňoch, avšak fakt, že princíp solidarity dostal od Európskej komisie okamžite zásadný súhlas, je dobrým základom pre spoluprácu aj v iných sférach zjednotenej Európy po roku 2002. Berlínsky summit krajín postihnutých záplavami, iniciovaný nemeckým kancelárom, priniesol dva pozitívne momenty. Prvým je zdôraznenie princípu solidarity v rámci únie a druhým momentom je povýšenie kandidátskych krajín na úroveň členov únie v situácii spôsobenej povodňami. Slovenskí zástupcovia na berlínskom summite - premiér Dzurinda i minister zahraničných vecí Eduard Kukan - považujú tento prístup predstaviteľov členských štátov únie za dostatočne zreteľný signál, že Slovensko má členstvo prakticky už "vo vrecku".		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...